Letná brigáda

4. Kapitola VÝLET

Po príchode na svoje pracovisko si Thomas sadol za svoj stôl s ťažkým povzdychom. Vzal do ruky pero a začal niečo vypisovať, občas dal niečo vytlačiť. V tom mu začal zvoniť telefón. Chytil slúchadlo a priložil si ho k uchu.

„Zdravím, pri telefóne Winter z firmy Movement Company ako poslúžim?" povedal.

„No, mohli by sme sa dnes o štvrtej stretnúť na námestí pred SOC?" povedal hlas .

„Prosím?"

„Tak bolo by to možné?"

„Nie."

„To je škoda Tomy, teraz som smutný," povedal hlas, ktorý začínal byť Thomasovi dosť známy.
„Peter, ty trdlo. Mám prácu teraz, keby ma uvidia, že telefonujem, keď mám robiť tie objednávky, tak by som mal výpoveď rýchlosťou svetla," šepkal.

„Ja nie som Peter."

„Ešte to na mňa hraj."

„Tak dobre, ale na chvíľu som ťa dostal," začal sa smiať Peter.

„Ozaj len na chvíľku."

„No, ale bolo by to možné?"

„Myslím, že áno, len ak tak píš mi maily, ja nemôžem telefonovať. Inak, ak zrazu začnem rozprávať somariny, tak si to nevšímaj, znamená to, že prišiel šéf a ja sa musím tváriť, že riešim objednávku."

„Dobre môj. Tak teda o štvrtej. A ako inak?"
„Unavene. Nemám pocit, že tých objednávok nejako ubúda, ale tak budem sa snažiť tomu uveriť no. Ty toho asi moc nemáš, keď máš čas mi volať," zachichotal sa Thomas.

„Pre teba si nájdeme čas vždy."
„Takže teda súčiastka er?"

„Prosím?"

„Výborne. Tak teda hneď to spíšem a doručíme vám to do desať dní. Dovidenia!"

„Ako sa darí Winter?" spýtal sa jeho šéf. Thomasov šéf bol nízky, ale najmä plnoštíhly pán. Na tvári väčšinou nosil prísny výraz, avšak pokiaľ každý pracoval tak ako má, spokojne sa prechádzal so svojou kávou v ruke pomedzi stoly.

„Výborne pane. Ďalšia objednávka. Dnes som si dal za cieľ ešte túto kopu papierov."

„Tak ak toto stihnete, tak to ti zvýšim plat," začal sa smiať šéf.

V tom zasa začal zvoniť telefón a Thomas začal vybavovať ďalšieho klienta, pričom vytláčal nejaké papiere.

Medzitým Patrick vo svojom obleku v banke sedel za pultom a telefonoval s niekým.
„Ale, nie, nerozumiete, tie peniaze ste dali na ten účet, ale kým sa ukážu na účte osoby, ktorej ste to poslali, tak to trvá približne tri dni. Nie, nie, áno pane. Dobre pane. Rozumiete? Samozrejme. Presne tak...výborne. Ďakujeme. Dopočutia," dotelefonoval Patrick.

V reštaurácii Windows on the World už bolo len pár ľudí, avšak nesedeli za stolmi, ktoré mala na starosti Miranda. Tá sedela vystretá sťa pravítko za barom a pozerala sa von oknom.

„Tak ako? Už nemáš nikoho?" spýtala sa Stacey.

„Chvalabohu!" povedala Miranda, ktorá vyzerala dosť unavene.

„Neboj, to je len prvý deň. Ja sa sem napríklad teším každý deň. Ten výhľad, tá atmosféra, tá hudba."

„Tiež pravda. Ako zákazníčka som si to tu vždy užívala, ale ako pracovník. Nerada sem chodím. Ale máš pravdu. Nesmiem to tak brať."