Záhada strašidelného domu na Morgensteinovej

Hovorí sa, že trinástka je nešťastné číslo. Veľmi na povery neverím, ale keď si to tak vezmete, piatok 13. sa deje ozaj veľa divných vecí. Ani dnes to nebolo inak. Z matematiky som z písomky dostala štvorku, cestou zo školy ma takmer zrazilo auto a keď som sa vrátila domov, rodičia mali zlú náladu z toho, aké dostávam zlé známky. Poslali ma ihneď do izby, učiť sa.

Už som sa chystala, že sa pôjdem učiť, v tom momente mi však pípne esemeska z triednej skupiny. Píšu o tom, ako sa chcú ísť pozrieť do strašidelného domu na Morgensteinovej 13. Chcú ten dom preskúmať, zistiť prečo tam straší a prečo nám tam učitelia zakazujú chodiť.

O tom dome veľa informácií nemám, ale viem, že má bohatú históriu a šíria sa o ňom rôzne povery a klebety. Strašidelný dom sa nachádza za našou školou. Je to stará, ošarpaná budova s veľkým dvorom, kde sa nachádza kopa buriny a nepokosenej trávy. Dom je starý stopäťdesiat rokov, pričom dlhé roky údajne nemá žiadneho majiteľa, pretože ľudia sa boja si ho kúpiť. Čo sa týka jeho vzhľadu zvonka je biely, opadáva z neho omietka a je trojposchodový. Okolo domu je železný plot a pred ním veľká vstupná brána, na ktorej je krvou napísané:

MORGENSTEINOVA 13 - SCARY HOUSE. VAROVANIE: KTO SA RAZ DOSTANE DNU, UŽ SA NIKDY NEDOSTANE VON ŽIVÝ !!!

Možno sa pýtate, viem opísať dom, hoci som tam ešte nebola. Úplne to tak nie je, pretože zo spolužiakmi som sa pred dvomi rokmi vydala na prieskum strašidelného domu. Ďaleko sme sa však nedostali. Pokúšali sme sa tam dostať cez dieru v plote, ktorú spolužiak objavil. Predtým ako sme sa tam dostali, museli sme sa predierať asi 30 metrov cez burinu a nepokosenú trávu na školskom dvore, čo sa nachádza za altánkom. Poza altánok, nám učitelia zakazujú chodiť a keď tam niekoho chytia, dajú mu trest. Za altánok môžeme chodiť iba počas technickej výchovy, pri upratovaní dvora, čiže tá časť dvora slúži ako skládka odpadu. Osobne si myslím, že školník nekosí za altánkom trávu práve preto, aby žiakov nelákalo chodiť do strašidelného domu. To je však omyl, pretože žiakov zakázané veci lákajú najviac.

Na našom prvom nevydarenom prieskume sme sa dostali iba tesne za plot. Chceli sme ísť ďalej, ibaže na nás začala vrieskať slovenčinárka, aby sme sa vrátili, lebo budeme mať neospravedlnenú hodinu. Mala z toho problém skoro celá trieda, pretože slovenčinárka povedala triednej, aby napísala e-mail naším rodičom a navyše nás nechala po škole. Učiteľky sa nám vyhrážali, že pokiaľ tam ešte raz pôjdeme, budeme mať dvojky zo správania. Tak sa tam odvtedy nikto nepokúšal ísť a zabudlo sa na to až doteraz...

Pár dní potom, čo sme si písali do triednej skupiny, spolužiaci začali vymýšľať plány ako sa dostať do strašidelného domu. Vymýšľali sme rôzne riešenia, dávali návrhy a všetky naše nápady sme zapísali na papier. Naša prezidentka triedy Clary prišla s nápadom, aby sme sa rozdelili na skupinky. Väčšina triedy s tým súhlasila, až na Gonzala, ktorý dlhé roky chcel byť prezidentom triedy a neustále súperil s Clary a spochybňoval jej nápady.

,,Nesúhlasím s tvojím hlúpym nápadom rozdelenia sa na skupiny. Keď už ideme, tak celá trieda naraz," namietal Gonzalo.

,,Gonzalo, rozmýšľaj ! Predsa pokiaľ tam pôjdeme a v skupine budeme štyria-piati, tak nás učitelia tak ľahko nechytia. A každá skupina tam pôjde v inom termíne a vždy po škole," argumentovala Clary.

,,To je nám jasné, že tam pôjdeme po škole, ale keby sme tam išli všetci, tak tí duchovia a prízraky nebudú mať šancu, lebo budeme v presile," namietal Richie.