Ako každý rok, aj tentokrát šiel Tyler k svojej tete na vidiek. Každé leto cestuje niekoľko hodín a napokon tam zostane celé leto. Kedysi, keď bol ešte malý, žil aj so svojimi rodičmi s tetou na vidieku, v malej dedinke neďaleko o čosi väčšieho mesta. No neskôr sa zistilo, že Tyler je alergický na mnohé z rastlín, ktoré sa tam nachádzali a po niekoľkých prudkých reakciách, keď skončil v nemocnici, sa rozhodli presťahovať do mesta, kde si Tylerov otec našiel prácu. No Tyler to na dedine miloval –čerstvý vzduch, okolité stromy a tá príroda.. dokonca aj ľudia boli úplne iní ako v meste. Tam sa každý staral len o seba a o peniaze.
Po dlhej a namáhavej ceste sa ryšavo-vlasý chalan konečne dostal do cieľa. Na stanici ho mala čakať teta Miriam, no akosi ju tam nevidel. Vyšiel z vlaku a stiahol so sebou svoj trochu veľký kufor, v ktorom mal všeličo podstatné, no najmä všeličo nepodstatné. Porozhliadal sa okolo seba – takmer nič sa tam od predchádzajúceho leta nezmenilo. Jediná vyčnievajúca vec, ktorú nemohol prehliadnuť,bol obrovský plagát, nalepený na vonkajšej fasáde železničnej stanice, ktorý poukazoval na udalosť, ktorá sa mala budúci týždeň konať. Rockový koncert s názvom Rocktopus. Dokonca to nebolo až tak ďaleko – v susednom meste. Je divné, že niečo takéto príde do takéhoto zapadákova, ale Tyler mal hudbu rád,takže sa sťažovať nemohol. Všimol si nejaké známe kapely, no o väčšine ešte nikdy nepočul. Napokon zbadal tetu Miriam,ktorá mu z diaľky kývala, a tak rýchlo pobehol za ňou.
Po krátkom uvítaní šli pešo po úzkom chodníku k nej domov. Bývala tam spolu s Tylerovym starým otcom a bratrancom Alexandrom, ktorý bol približne v tom veku ako Tyler. Jeho strýko, teda Alexov otec, zomrel pri autonehode pred niekoľkými rokmi. V ich domácnosti sa o ňom takmer vôbec nerozpráva, pretože sa cez to ešte nepreniesli a ako Tyler predpokladal, nikdy sa cez to ani neprenesú. Ale úplne tomu rozumel, nevedel by si predstaviť života bez jedného zo svojich rodičov.
Keď konečne dorazili na miesto,zvítal sa aj so starým otcom a takmer okamžite šiel za bratrancom. Napriek tomu, že doňho Alex neustále podpichoval,väčšinou kvôli jeho ryšavým vlasom, vychádzali spolu naozaj dobre. Možno to bude tým, že nemajú súrodencov a v rodine už nie je nikto približne v ich veku, takže sú si niečo ako bratia.
„Všimol si si ten koncert?" Spýtal sa Alex, zatiaľ čo sa rozvaľoval po svojej posteli a jedol kúsok čerstvého šťavnatého melónu. Tyler prikývol a zahryzol sa do svojho kúsku.
„Mhm, dúfam, že je ti jasné, že tam ideme. Niečo takéto je v okolí asi raz za sto rokov. Majú tam byť fakt husté kapely, takže to bude paráda.."
Prešiel týždeň a nastal deň koncertu, na ktorý sa Alexander naozaj tešil. Tváril sa, akoby tam šiel len kvôli dievčatám a faktu, že ho nebude nikto z rodiny kontrolovať, čiže sa môže ľahko dostať k cigaretám a alkoholu, no Tyler tušil, že sa najmä chce odreagovať a vypadnúť z domu, v ktorom bola stále pochmúrna atmosféra kvôli jeho otcovi. Obliekli sa, vzali si nejaké peniaze a dôležité veci a po rozlúčke s tetou a starým otcom sa vybrali na vlakovú stanicu.Bolo tam až príliš veľa ľudí, na to, že väčšinou to tam zíva prázdnotou. Tyler nemal veľmi rád miesta, kde sa to hemží ľuďmi, no koncerty boli akési nepísané výnimky. Spolu s Alexom sa napokon dostali na miesto.
Po niekoľkých hodinách a kapelách,ktoré sa stihli vystriedať, Alex akosi zmizol z Tylerovho dohľadu s nejakým dievčaťom. Bol už mierne podgurážený alkoholom, takže Tylerovi ihneď doplo, kde a načo asi šli.Takmer nikoho tam nepoznal, keďže tam boli väčšinou ľudia z mesta či okolitých dedín, takže netušil, čo by asi mal robiť. Až potom si všimol, ako spoza rohu jednej z budov vyšiel chalan, ktorého si už predtým všimol na pódiu. Bol to gitarista jednej z kapiel, ktorá predtým hrala. Tiež vyzeral, akoby toho mal v sebe už dosť. Tyler sa zachichotal, keď sa gitarista zatackal, no ten ho počul a jeho pohľad naozaj nebol priateľský. Vysoký chalan s čiernymi vlasmi už smeroval k nemu. Oprel sa o stenu budovy a hľadel Tylerovi priamo do očí. ,,Je tu niečo smiešne?" Zavrčal. Nebol veľmi priateľský, ako si už Tyler stihol všimnúť. No mal naozaj prenikavé zelené oči. Človek by si takmer pomyslel, že to sú šošovky. Možno aj boli, no vyzerali perfektne. Ako tá tráva a stromy, čo sú pre Tylera tak nebezpečné.
YOU ARE READING
Ginger sky
Romancepríbeh písaný ešte pred x rokmi //// pochybujem, že ho niekedy dokončím ale nechcem to tu mať také prázdne //// nemám žiadneho beta readera, takže ak nájdete nejaké chyby, dajte mi prosím vedieť. //// bl - boys love