Irresistible - Dokonalí

Kapitola deväť - Opätovné stretnutie

„Ahojte!" zakričala som už na diaľku. Práve som prešla cez hnedé dvere našej obľúbenej kaviarne, robia tu najlepšiu kávu, ktorú som kedy pila. A skvelú horúcu čokoládu a ešte lepšiu zmrzlinu. Prišla som k nášmu stolu, úplne v rohu, ale tak, aby sme mali výhľad na každého v ka-viarni a pri tom skvelý výhľad cez okno.

„Ahoj, U," pozdravila ma Vanessa. „Tak schválne, čo všetko máš hotové?" Nadvihla obo-čie a ja som na ňu vyplazila jazyk.

„Geolu, matiku a históriu." Dala som preč šál z môjho krku a aj čiapku z hlavy, všetko v slabozelenej. „Ja sa s tým nekašlem, chcem to mať za sebou."

„Ty by si to vedela aj keby si nechcela. Dostaneš A a ty to vieš," ukázala na mňa ‚obviňu-júco' prstom Veronica.

„Inak Veronica, díky za to krytie u mami," usmiala som sa.

„Nie je zač, Vanessa nám už stihla porozprávať, všetko čo si jej povedala. Vieš ako málo informácií o tom máme?" spýtala sa aj ona obviňujúco a ja som sa zasmiala. Gombík po gombíku som si rozopínala kabát, ktorý som si prevesila cez stoličku.

„Presne, musíš povedať viac," povedala Misha. Uškrnula som sa na ne.

„Nepoviem, viac už sa povedať nedá." Vzala som jedálny lístok. „Vybrali ste?" spýtala som sa.

„Nie," povedala Nicole.

Ako na zavolanie prišiel čašník, čo si budeme priať. Všetky sme si objednali horúcu čokoládu, ibaže každá s inou príchuťou, napríklad ja s mätovou. Nebola moja najobľúbenejšia, ale potrebovalo to zmenu chute. Prezerali sme si kaviareň a hľadali niekoho pekného, presne ako sme sa dohodli s Vans včera. Celý ten čas sme si rozprávali veci, pikošky zo školy, kto s kým po novom chodí, ďalej ako trávia uvoľnenie zo školy. Samozrejme že oni ani nevideli učebnicu, možno si ju ani nezbalili, zasmiala som sa v duchu.

„Aha!" ukázala nenápadne hlavou Vans na dvoch chalanoch, ktorý práve vkročili do ka-viarne. Takmer mi padla sánka. Boli to jedny z tých najsexy chalanoch, ktorých som kedy videla. Ich pohľady prebehli po kaviarni a zastali na nás. Usmiali sa a vyrazili k nám. Sadli si k stolu hneď vedľa nás.

„Ahojte," povedal jeden z nich.

„Ahoj," Vans vykúzlila úsmev a pohľad nasmerovala na jedného z nich. Už sme vedeli, že si ho vybrala. Začali sme sa rozprávať. Ja som sa neustále pozerala na toho chalana, ktorý bol vedľa toho, ktorého si označila Vanessa. Niekedy sa na mňa pozrel a ja som bola z toho úplne mimo, pretože, ako som už spomínala, som nemala moc veľký úspech pri triezvych mužoch.

Odpila som si trošku z čokolády a zamyslene sa pozrela von oknom. Bleskurýchle som čokoládu položila na stôl, pretože sa mi začali triasť ruky. Videla som Harryho oproti cez ulicu, ako ma prepaľoval jeho čiernymi očami, nevypadal práve nadšene. Aj na diaľku som videla ten jeho naštvaný výraz. Prehltla som čokoládu, keď sa nepohol ani o milimeter, už som to nevydržala. Postavila som sa zo stoličky a prehodila cez seba kabát. „Vanessa, počkaj ma tu, hneď som späť," povedala som jej a rýchlo vyštartovala z kaviarne. Prebehla som cez ulicu, Harry vykračoval ku mne dlhými krokmi. „Si vadný? Čo tu robíš?" pýtala som sa ho, keď bol natoľko blízko, aby ma počul mojim normálnym tónom.

„Hej, len som sa prechádzal a koho nevidím, tak mi to nedalo," povedal a ja som sa neve-riaco zasmiala.

„Už vidím ako sa prechádzaš, preto si si kúpil to auto," skonštatovala som.

„Nepovedal som, že som práve prechádza po chodníku, lebo chcem premýšľať," oplatil mi.

„Takže ma nesleduješ?" spýtala som sa ho.