Takže.. Ja sa vám na začiatku chcem ospravedlniť no mala som rodinné problémy a potom mi nešiel internet a proste som nestíhala.. Ale som tu zas s novými nápadmi. :* Takže dúfam že to som mnou budete ťahať až do konca a neprestali ste čítať.. Už vás nebudem zdržovať len sa vám chcem poďakovať a šup čítať baby.. ;) <3
31.časť :) "Pohádaný.."
Nech si nemyslí že je stredobodom pozornosti.. Určite nie je a nenechám aby mi skákala po hlave.. Dvakrát som sa otočil v posteli a potom som zaspal ako drevo.. Z môjho spánku ma prerušilo klopanie.. Dva krát som si pretrel oči a vyšiel z postele.. Prešiel som k dverám a lenivo ich otvoril.. Vo dverách mi stála vystrašená Dan..
Ja: "Pre boha horí či čo??" Spýtal som sa nahnevane a ona pokrútila hlavou na znak nie..
Dan: "Plače v izbe Harry prosím ťa choď k nej alebo ma k nej pre boha pusti.." Povedala prosebne a dívala sa na mňa nedočkavo.. Nechcel som v žiadnom prípade ustúpiť no Daniellin pohľad ma doslova tlačil k tomu aby som tam šiel..
Ja: "O chvíľu pôjdem..Choď si ľahnúť a spi.." Povedal som jej nahnevane a zabuchol dvere.. Ešte na chvíľu som si sadol na posteľ.. Ak tam teraz pôjdem ustúpim a bude mi skákať po hlave čo si nemôžem dovoliť.. Ale ak tam nepôjdem do rána nezaspím a Dan ma odstrelí.. Pôjdem tam a vyriešim si to s ňou pokojne ak sa bude dať.. Pozbieral som sa a rýchlim krokom som prešiel k izbe aby som si to nerozmyslel.. Bez klopania som vošiel do izby a hneď som ju uvidel.. Sedela skrčená na posteli.. Povzdychol som si.. Je naozaj ako malé dieťa.. Sadol som si na moju stranu postele a ona sa mi bez slov hodila do náručia.. Nechápal som toto jej správanie no objal som ju silno.. Plakala ako o život a mne sa to veľmi nepáčilo..
Ja: "Tíško.. Už neplač bude dobre.." Tíšil som ju ale márne.. Nič mi nehovorila len mi plakala v náruči,. Nemal som ani tušenia prečo plače.. Pred chvíľou bola nahnevaná a teraz plače.. Je hrozne náladová čo ja osobne neznášam..
Sasha: "Prepáč.. Nechcela som byť hnusná.. Ale veľmi to bolí.. " Fňukala mi ako malé dieťa v náručí a ja som si neodpustil tiché uchechnutie..
Ja: "Bude dobre.. To prejde.. Teraz si ľahneme a skúsiš zaspať dobre?? " Spýtavo som sa na ňu pozrel a ona prikývla.. Tak som ju s úsmevom opatrne položil do perín a prikryl som ju.. Ľahol som si k nej a objal som ju.. Ona sa mi pokojne usadila na hrudi.. Pomaly som ju hladkal na chrbte a čakal kým mi nezaspí.. Nemusel som dlho čakať.. Ten plač ju tak unavil že mi v náručí hneď zaspala.. No ja som spať nevedel.. Uvedomoval som si že Sasha je moja slabosť.. A to v mojom svete nie je dobré.. No nič s tým narobiť neviem.. Musím sa s tým nijak zahrať.. Nemôžem nechať aby ma niekto brzdil.. Ani Sasha..
O pár mesiacov neskôr:
Z Pohľadu Sashy:
Je to už pol roka čo som si poranila ruku.. No našťastie ma to už nebolí.. Hoc tam mám jazvu nebolí to.. S Harrym je to peklo ale milujem ho.. Je hrozne náladový a mám pocit že v niečom je zamočený.. No so mnou o "biznise" nehovorí.. Ja si riadim svoje veci a on svoje.. No len dúfam že nelieta v ničom nebezpečnom.. Od včera som vo vlastnom dome pretože sme sa veľmi pohádali.. Neznášam keď mi niekto skáče po hlave.. Nedovolila som to nikomu a nedovolím to ani Harrymu.. Hoc si myslí že on je ten "silnejší" ja sa nenechám.. Milujem ho to je pravda ale moja hrdosť a tvrdohlavosť nepustí.. Z môjho rozmýšľania ma vyrušilo klopanie.. Nahnevane som sa postavila a išla otvoriť dvere..
Krátka ale predsa viac ako nič.. :3 ďakujem krásne za to že to čítate ďalej.. :* Prepáčte za chyby a mám vás rada.. ;) Ohodnotenie či mám pokračovať poprosím.. <3
