Why Is So Hard To Say | ZACH HERRON | SK

8

           

Pohľad Terez :

Kým sme vošli do L.A zavolala som Jakeovi.

Jake?

Áno Terka?

Povedz Loganovi, že ho vyzývam na preteky ku vám domov.

Súhlasí.

Okej tak mi pošli adresu.

Veľa šťastia, budeš ho potrebovať.

Nemyslím si.

Zložila som. Zach, ktorý už bol hore mi nastavil do navigácie adresu.

„Terka myslíš že vyhráš?" „Samozrejme." Odpovedala som s istotou v hlase Danielovi. „Videla si niekedy pretekať Logana? A navyše si tu nikdy nebola a ešte k tomu teraz nemáš pretekárske auto, zatiaľ  čo on áno." Zapáral Zach. „Porazím ho hoci aj v starej škodovke. Takže si rýchlo stavte, aby sme mohli začať." Zavolali Jonahovi a stavili sa každý o 50 dolárov. Corbyn, Jonah a Jake vsadili proti a Zach, Jack a Daniel pro. Je to teda vyrovnané. Dúfam že sa na mňa bračekovia nebudú moc hnevať.  Po telefóne Corbyn odštartoval. „Pripraviť sá..... Pozor....ŠTART!" Vytúrovala som motor skoro na plné a prudko som dupla na plyn. Chalani sa držali na sedadlách, akoby ich na ne niekto prilepil..
V živote som tadiaľto nešla, ale bolo mi jasné, že Logan  bude poznať skratky ktoré ja nie. Takže najvyšší čas sa vypariť z diaľnice. Prudko som strhla volant doprava. Všetci sa naklonili a Zachovi spadol mobil niekde dole ku mojím nohám. „Zacharis okamžite si ten mobil zdvihni, lebo keď bude zavadzať Kľudne ti ho pošliapem." Zavrčala som. Daniel sa zachechtal, Jack tiež. Zach sa na mňa usmial „Nebude ti vadiť keď sa ťa budem dotýkať? Nebude ťa to rozptyľovať? Vieš naozaj že je to dobrý nápad?" tentoraz som naňho zasyčala. Za chvíľu budem vedieť napodobniť celú ZOO. Už sa teším.
Odopol sa, a nahol sa cezo mňa. Jednou rukou blúdil po zemi a hľadal mobil. Dala by som ruku do ohňa ZA TO, že ten mobil už našiel, ale on sa vyžíva v tom, ako ma môže rozptyľovať. Ja som tam sedela a snažila som sa šoférovať len v nohavičkách a tričku, zatiaľ čo môj cruch mal takpovediac hlavu medzi mojimi nohami. Sakramentsky ma to rozptyľovalo. Ale že sakramentsky. Prešiel mi druhou rukou jemne, precízne a pekelne pomaly po vnútornej strane stehna. „Okamžite si sadni na svoju riť, Kľudne aj bez mobilu. Serieš ma." On sa na mňa nevinne usmial, bez problémov si zobral mobil a sadol si. Daniel sa dusil smiechom a Jack k tomu nebol ďaleko. Ešte viac som zrýchlila. Ja mu ukážem naničhodníkovi jednému! Ich smiech sa razom zmenil na jačanie a pišťanie od strachu, keď som sa hnala po uličkách tak úzkych, že keby ste vystrčili ruku, v tejto rýchlosti by vám ju odtrhlo. „My zomriemé!" kričal Jack. Ja som mu na to pohotovo a určite dostatočne upokojujúco odpovedala „Keď tak, tak s veľkou parádou."

Na danej adrese ešte nikto nebol. Predviedla som dokonalý drift, ktorý priemerný pretekár horko ťažko spraví s autom na driftovanie nie na Jeepe. Vzápätí sa zo zákruty vyrútilo Loganovo auto. Ale neskoro. Zach, Jack a Daniel sa zelený vypotácali z auta, a ja som ladne vyskočila. Ponaťahovala som si stuhnuté svaly, popukala som si kosti a pár krát som si zívla kým vystúpil aj Corbyn, Jonah, Jake a Logan.  Poklonila som sa. Zaznel aplauz všeho druhu. Od Jacka údivne, od Daniela potešene, Zach mi pískal. Corbyn, Jonah a Jake mi tlieskali tak, ako by práve prišli o 50 dolárov, o ktoré aj prišli. „Vyhrala si." Neveriacky krútil hlavou Logan. „Hej vyhrala." Usmiala som sa naňho. „Terka aké to bolo šoférovať keď si bola tak rozptyľovaná a rozrušená?" spýtavo sa na mňa pozrel Zach. „Veľmi vtipné Zach." Odsekla som mu. Jake sa spýtavo pozeral raz na mňa a raz na Zacharisa. Jack vyprskol smiechom a nejako zo seba dostal „Zach sa ťa asi chcel spýtať aké to bolo šoférovať s jeho hlavou medzi nohami." Zastala som naštvaná a tý traja blázni ktorých som viezla sa smiali ako postihovia. „Chcem vysvetlenie." Naštvane fľochol Logan. Ja som sa zamračila ešte viac. Zach taký že haha kiš kiš. Takže to zostalo na mňa. „Takže, Zacharisovi spadol mobil ku mojím nohám a namiesto toho, aby si ho rýchlo zobral, tak si to náramne užíval." do smiechu sa pustil aj Jonah a Corbyn. Moji bratia smiech potláčali, ale veľmi neúspešne. Začali sa rehliť tiež.

Ja som sa už nasratá otočila na imaginárnom podpätku smerom ku autu. A môj zrak zatrónil na dome. To teda nebol dom, ale palác.

Obrovitánska budova s bazénmi a šmykľavkami, veľkou záhradou a rozprávkovými balkónmi. „Toto je vaše?" vykoktala som zo seba s neprítomným pohľadom ukazujúc na domisko. Spustila sa ďalšia vlna smiechu. Dnes som nejako moc zábavná. To sa nestáva často. „Hej, to je naše. Teda aj tvoje. Odteraz." Vyjavene som pozerala na dom a na Jakea. Keď som sa spamätala, odkráčala som ku autu. Otvorila som kufor, a čo sa nestalo? Z kufra mi na nohu spadol kufor. „Dopičéeeeee! Jááaaau. Ja zomierám." Zakričala som snáď na celé Los Angeles. A zase sa na mne začali smiať. Oni s tým vlastne ani neprestali.  „Dostala som nápad." Povedala som veselo. Oni našťastie zbystrili a prestali sa konečne rehotať. A ja som na nich zahučala „Kurva mi poďte pomôcť s tými kuframi a nesmejte sa tam ako blbý." To konečne zabralo, a hýbali tými svojimi zadkami. Corbyn za mňa dal dole kufor a pomohol mi vstať. „Nemáš niečo s tou nohou," nežne sa ma spýtal. „Nie nemám, ale ďakujem." Mimochodom pekelne dobre vonia. Usmiala som sa naňho. „Inak načo vykladáme tie kufre tu, keď ideme parkovať do garáže?" capol si po čele Jonah, a začal aj s Jakeom a Jackom hádzať tie kufre naspäť. Nastúpili sme do áut. Logan išiel prvý, a ja som sa divila, že kde je vchod do garáže, lebo tu neboli žiadne vychodené koľaje alebo cesta. Zrazu sa akoby otvorila tráva a pod ňou bol vjazd do podzemia. S vyvalenými očami som na to nemo pozerala ako teľa na nové vráta. „Cítim sa ako v rozprávke." Poctila som chalanov mojím názorom. „WTF. Prečo?" obdaril ma zas svojim Jack. „Lebo dom vyzerá ako palác nejakej princezné, som tu len tak okrajovo s Why don't we a navyše tá garáž sa otvára ako v Ja Zloduch alebo ako v Narnii." Prečo sa musia furt smiať? Kto to tu má s nimi vydržať? Hej hádate správne. JA.

🌹