*Príbeh o tom, ako sa do palacinkárne dostal ten najlepší toast. Hlavným hrdinom je Toyster, odvážny pšeničný klas. (To len aby ste vedeli :D)
Všetko sa to začalo ešte v byľke jeho mamy, kde nepočúval iba jej jemný šuchotavý spev klasu, ale aj tiché mučanie osamelej gazdovej kravy, ktorá si prehrýzla cestu až k ich malému poľu. Mama mu o tejto krave hovorievala dve veci. Za prvé, vraj to bola dáma so špecifickou všežravou diétou. Za druhé, volala sa Larryette Doritová.
Nakoniec sa malý Toyster narodil ako malé zelenomodré semiačko. Hneď sa zaryl doo zeme, aby ho neklofla nejaká operená príšera, alebo večne hladná Larryette Doritová. Prešlo niekoľko mesiacov intenzívnych spŕch, rozumej dažďa, ktoré väčšinou zaliali len jeho vysušenú hlávku, z ktorej pomaly začal rašiť jediný dlhý vlas. Hovorili o tom všetci. O tom, že Toysterov vlas-stonka- je najdlhší zo všetkých neskoro zasadených semiačok. No Toyster tomu neveril. Viac času trávil obdivovaním vlhkého a tesného objatia matky zeme, ktorú jeho mama nazývala Pôda /také divné meno..../ a ktorú ona sama obdivovala ako zdroj obživy.
Neveril slovám ostatných semiačok, kým jeho vlas ako prvý neprerazil tenkú vrstvu pôdy. Vtedy na vlase pocítil prvý slnečný lúč. Bol to neopísateľný pocit a on sa len tak dvíhal od pýchy, že je prvý na svetle, kolísajúc sa vo vetre hneď vedľa majestátneho maminho vlasu. A zrazu sa začal báť. Rástol k slnku a vlas sa mu rozštiepil na mnoho častí, ktoré lahodili oku jeho úhlavného nepriateľa. Raz sa mu dokonca snívalo, ako sa na neho rúti mučiaca a uslintaná krava. Potom sa vždy prebral a snažil sa vrátiť späť do Pôdy, kde bol v bezpečí. No nebolo to možné. A tak len čo sa jeho nočná mora stala skutočnosťou, vyrazil zo seba lepkavý humus a len čo sa ho Larryette dotkla jazykom, okamžite utekala preč, vypľúvajúc tú nechutnosť z chamtivej papule. Toyster sa tak dobre už dávno nezasmial a postupne sa stal legendou hodnou nasledovania. No aj legendy mávajú strach. A už to nebola iba Larryette Doritová, dáma so špecifickou všežravou diétou. Bola to nočná mora zvaná Žatva.
Pred Žatvou totiž ešte nikto neušiel. Bol to koniec ich cesty... Keď prišla, skmásala im klasy a nechala ich znovu ležať v pôde. Ale Toyster sa nemienil vzdať, pevne sa zachytil nadzemského vlasu a spolu s ním sa dostal do kombajnu. Nechcel opustiť svoj klas a tak zanechal tú časť duše, ktorá už pre neho nemala význam, v Pôde. Nech z nej nakŕmi ďalšie malé semiačka, ktoré prídu po ňom. To si hovoril aj počas toho, ako ho mleli na drobný biely prach, spolu s ostatnými klasmi. Jeho poldňová filozofia o význame života a smrti sa začala napĺňať a on sa cítil výnimočne.
O niekoľko týždňov, o ktorých priebehu sa nehovorí- povedzme však, že peklo bolo oproti tomu len letné kúpalisko- sa Toyster objavil, teraz už s vypracovanou chlebovitou postavou, v chlebovom boxe jedného nemenovaného obchodu. Odtiaľ bol vybraný na dlhšiu cestu do istej palacinkárne, kde mal plniť významnú misiu. Toyster bol na to veľmi hrdý. Zabalili ho do obradného syrového rúcha, na vrch rúcha upevnili šunkovú štólu a takto vyobliekaného ho položili do mierne horúcej sauny. Aj to iba na pár minút, aby trochu spevnel. Potom ho položili na jemne predhriaty tanierik a doniesli k veľkému obetnému oltáru, za ktorým som sedela ja a moja Parabuttie.
To on nám porozprával tento príbeh, ktorý tu teraz píšem. A pretože Toyster- odvážny pšeničný klas- ktorý nakoniec ukončil svoju životnú cestu na lepšom mieste, si zaslúži trochu tej úcty, dvihnime teraz čaše s ananásovým džúsom a pripime si na neho!
P.S. Všetky postavy v tomto príbehu súhlasili so spracúvaním osobných údajov. ;*
YOU ARE READING
Toyster- Cesta pšeničného klasu
Short StoryNajkrajšie veci vznikajú na tých najzvláštnejších miestach. Najzaujímavejšie veci odhaľujeme iba detskými pátravými očami. Alebo nás inšpiruje naše okolie. Nech je ako chce, Toyster by Vám rád porozprával príbeh. O tom, čo všetko zažil, kým sa dost...
