Sobota ako každá iná. Dúfam že mi doobedie zbehne rýchlo, pretože večer ideme na Hádzanú. Veľmi sa teším, pretože ideme povzbudzovať našich.
Som mažoretka, a preto mám celý zápas čo robiť. Nevadí mi že nemôžem len sedieť a pozerať na priebeh hry, práve naopak, som rada keď ich môžme podporiť.
Najkrajšou odmenou pre nás je keď sa občas niektorí z nich obzrie a zakýva alebo len usmeje.
Ale späť k podstate, dnes mám ešte veľa práce. Musím upratať dom a ešte pôjdem na tréning. Po tréningu už len hura na hádzanú.
***
Práve idem z tréningu a trénerka nám oznámila, že 4 z nás pôjdu "rozdávať " medaile starším a mladším dorastencom.
***
Konečneee. O chvíľu bude prestávka, kde pôjdeme odovzdať tie medaile na palubovku chalanom. Som nervózna, pretože ešte nikdy som nebola v takej blízkosti pri nich.Všetko ide zatiaľ podľa plánu, medaile sme dostali na tácke, už ich len nerozsypať. To by bol trapas.
Pár z nich už má na krku svoju pred pár dňami vybojovanú medailu, no stále ich je dosť čo ju nemajú. (Pozn.a.: zápas hrali muži, pre medaile si boli dorastenci ktorý hrali v iný deň a vyhlari ligu😜) Prišiel rad na Jakea. Toho chalana od niekiaľ poznám, tuším že som ho videla u nás na škole, ale niesom si istá.
Tohto momentu som sa bála. Ako som podávala predposlednú medailu tomu pánovi, tá posledná mi spadla na Zem. Samozrejme že to upútalo pozornosť množstva ľudí. Zo stresu som ju len dvihla a podala pánovi. Odišli sme a zápas pokračoval ďalej.
Samozrejme že naši zvýťazili ale za tie zle prihrávky im tréner dal trest, museli ubehnúť 10 kolečiek okolo celej haly.
Z babami sme sa prezliekli a odišli sme domov.
Verím že sa vám prva časť páčila, budem rada za každý koment a vote. Začínam písať príbeh opäť po dlhej dobe, tak dúfam že sa vám to bude páčiť.
Love ya aaall.
Viči. 👣❤
YOU ARE READING
Chlapec z hádzanej
Teen Fiction"Dávaj pozor,skoro si ma zabila." "ja ...p p prepáč ,nechcela som." "počkaj to si ty však? to dievča od Beth že?" "ja....no asi... " Dievča čo miluje tanec, chalan čo žije hádzanou. Dve osoby spočiatku neznáme.
