Z pohľadu Justina:
Všetko bolo na večer pripravené. Už mi len stačilo počkať na Marcusa aby sme mohli vyraziť do môjho takzvaného "kráľovstva". Pzeral som sa na svoj odraz v zrkadle. Všetko bolo tak ako malo byť a tak som si šiel do izby po mobil a kľúče. Počul som trúbenie auta a z okna som zbadal Marcusa, ktorý sa opieral o auto. Zasmial som sa a rýchlo utekal dole dlhými schodami, nezabudol som pozdraviť rodičov a vyšiel pred dom.
"Dosť, že si sa ukázal." zamrmlal si Marcus popod nos. Ja som len prevrátil očami a nastúpil do auta. "Počul som to. Naozaj je všetko prichystané?" potreboval som mať istotu, že dnes večer bude všetko perfektné, a že sa nič nepokazí. Nepotrebujem žiadne zbytočné komplikácie. "Áno nemusíš sa ničoho báť, Justin. Teraz by som rád šiel aby si to nezmeškal." naštartoval auto a rozbehli sme sa na Mulberry Street.
Z Pohľadu Rose:
"Čo ak tam nebude?" už po stý krát som sa túto otázku spýtala Sue. Boli sme u mňa a pomáhala mi vybrať niečo nenápadné na seba aby ma nikto nezpoznal. Kto vie koľko ľudí zo školy tam môže byť. "Určite tam bude. Jackson ich predsa počul nie?" povedala jasne aby ma uistila, že všetko bude v poriadku. "Ale čo ak počul zle?!" vykríkla som. Možno som sa nikde ani trepať nemala. Asi by bolo najlepšie keby som celú túto záležitosť nechala tak. Mám z toho len stres a problémy. "Neurážaj Jacksona." do rúk mi strčila čierne tričko s dlhým rukávom. Myslím si, že modré nohavice a toto tričko nie sú vôbec nápadné. Je to jednoduché a budem sa v tom cítiť fajn. Obliekla som sa a skontrolovala hodinky. "O koľkej by tam asi tak mal byť?" "Ja neviem Rose. Asi by si už mohla ísť nie?" prikývla som. Rodičia dnes neboli doma tak som mohla bez problémov vyraziť do nočného New Yorku a zastaviť si taxík. Možno by bolo lepšie ísť aj vlastným autom no to by ma videli susedia a oni by to povedali mojim rodičom. Že sa po nociach flákam. Nechcem mať zaracha na celý týždeň. "Kamto bude slečna?" spýtal sa starší taxikár a sledoval ma cez spätné zrkadlo. Prišiel mi odporný keď som videla ako na mňa žmurkol. "Mulberry street." všimla som si ako povytiahol obočie a zrak uprel na volant. Otrávene som prevrátila očami a modlila sa aby sme tam už boli. Možno to nie je ulica pre mňa, ale mám možnosť zistiť prečo ma tak ten chalan nenávidí.
Motro zastavil a ja som tomu taxikárovi dala pár dolárov. Vystúpila som a poriadne sa porozliadla. Táto ulica bola síce pekne vysvietená ale ľudí tu teda rozhodne veľa nebolo. Pár chalanov sedelo na malom múre a pri nich bolo jedno dievča, potom nejaký zamilovaný párik a nakoniec jeden starý pán pred svojim domom fajčil. Justina som tu nevidela.
Povzdychla som si. Vedela som, že to nie je dobrý nápad. Vedela som, že sa Jackson zmýlil. Vôbec som tu nemala byť. Zrazu som počula krik ľudía hlasnú hudbu. Otočila som sa za hlukom a zbadala nejaký klub alebo čo to bolo. Bola tam párty? Prišla som bližšie a všimla si, že pred vchodom stoja dvaja ochrankári. Možno tam bude Justina. A možno ma tam ani nepustia.
Šla som k nim a zrazu na mňa prehovoril jeden z nich. "Máš lístok?" takže ma nepustia dnu. Ja som to vedela! "Nie." "Tak to môžeš ísť tam odkiaľ si prišla. Je mi ľúto ale dnu môžu ísť len tí, ktorí majú lístok." prikývla som a šla od nich ďalej. Keď som bola pred zadným vchodom zbadala som auto, ktoré mal dnes Justin v škole. Musí tu byť. Premýšľala som či mám ísť dnu zadným vchodom. Ešte nikdy som neurobila nič také. No ale...všetko je raz po prvý krát nie?
Otvorila som potichu dvere a vopchala sa dnu. Hneď ma ovalil dym z cigariet, do uší mi vošla hlasná hudba a videla osm ten chaos. Ľudia sa na seba tlačili a tak som nemala inú možnosť len sa nedzi ne prepchať a dostať sa hlbšie do klubu. Vzadu som si všimla veľké dvere. Pred nimi nestál na moje počudovanie nikto ale keď som Justina nikde nevidela, rozhodla som sa tam ísť. Možno je tu častým zákazníkom a tak ho púšťajú do VIP zóny. A možno je tá VIP zóna práve tam. Musela som predsa využiť sitúáciu keď tam nikto nebol. Rýchlo som sa prepchala cez dav ľudí, ktorí sa bavili a tak som sa dostala k tým dverám. Nenápadne som ich otvorila a vošla dnu. Dvere som zatvorila a poriadne sa porozhliadla.
Nevyzeralo to tu ako vo VIP zóne. Vyzeralo to tu ako........boxerský klub? Boli tu stoličky a ring a veľa ľudí. Hlasy sa ozývali všade a v ringu boli dvaja chlapy. Bili sa hlava nehlava. Prižmúrila som oči aby som ich mohla aspoň trochu vidieť v tom dyme ale to nebolo možné.
Zrazu som na svojom ramene pocítila tlak a následne ma ktosi otočil k sebe. Bol to Justin. "Čo tu ty robíš?!" videla som aký bol naštvaný.
"Ja...no vieš..." "Mala by si okamžite vypadnúť. Čo tu vlastne chceš? Si normálna?! Očividne nie!" potiahol ma za ruku a otvoril dvere. Postrčil ma a zavrel za sebou. "Mohol by si ma prestať ťahať ako nejaké vrece zemiakov?" zavrčala som. Nie len, že išiel rýchlo ale z jeho zovretia ma už začínala bolieť ruka. "Nie. A len tak pre info. Vrece zemiakov je sto krát krajšie ako si ty." hlupák!
Vyšli sme pred klub a vtedy si ma všimli aj tí ochrankári pred hlavným vchodom. No super. "Hej dievča! Nehovoril som ti, že tu nemáš loziť? Nemáš lístok!" rozhadzoval rukami ako šialený. Veď už som vonku nie? Nemôže to nechať tak. Nepatrne som si vytiahla mobil z vrecka a pozrela sa koľko je hodín. Bolo presne 23:46. Zatiaľ čo ja som sa čudovala ako ten čas rýchlo zbehol, Justin stál vedľa taxíka. Zavolal mi taxík?!
"Nastúp." odsekol. "Nie. Prečo by som mala? Nechaj ma na pokoji. Ako si povedal v škole. Pokračujme ďalej, že sa nepoznáme." zavrčala som blízko neho. Mala som už všetkého dosť! Chcela som byť normálne doma a ležať vo svojej posteli. Chcela som mať pokoj od toho idiota, ktorý si myslí, že všetko vie a len ma uráža. Viem, nemala som sem loziť no stalo sa. A on z toho očividne nie je nadšený. No poviem vám niečo...ani ja nie som!
"Sadni si do toho auta." znovu odsekol. Videla som jeho pohľad, ktorý hovoril, že sa už neovládne a pokiaľ ho hneď teraz neposlúchnem tak ma asi udrie. Sadla som si dozadu a on mi ešte povedal "Už sem viac neloz ak nechceš problémy ty....Mrs. famous či ako ťa tí idioti volajú." rukou tresol po dverách a taxikár naštartoval. Sledovala som ako jeho telo mizne v diaľke, ako sa stráca za jazdy.
Vedela som, že to čo sa teraz udialo ma nenechá bez následkov. Koniec koncov, bolo to divné. Napríklad až vonku som si všimla, že mal Justin obviazanú ruku. Asi sa zranil. Pokrútila som hlavou. Nechcela som rozmýšľať nad ním.
Keď sme konečne prišli pred môj dom, nahla som sa cez sedačku a chcela zaplatiť. "Ten chalan zaplatil vopred, takže už nemusíte." čože? Zaplatil za mňa. Nie! To som nechcela! Teraz zo mňa urobí jeho dlžníčku. Tresla som dverami a počula taxikárove reči na moju osobu. Nebrala som to vážne a šla domov. Našťastie ma nevideli susedia. To bolo na celom večeri asi najlepšie.
Stále som však nemohla dostať z hlavy, prečo ma Justin tak silou mocou chcel preč z toho klubu. Mohol ma nechať len tak, na pokoji. Veď si nie sme nič. Mohol ma nechať sledovať box. Ale od neho nikdy neviete čo čakať.
Takže nová časť je hotová. Dúfam, že sa vám páčila. Môžete mi napísať vaše názory alebo zanechať vote, veľmi by ma to potešilo. :)
