Dve cesty života

1.kapitola

Pred týždňom som sa presťahoval z môjho milovaného domovu na nové miesto. Čaká ma veľa nových veci spoznám nových ľudí, nové miesta. Mám strach z toho, aký budú a či má príjmu medzi seba. Oni sa medzi sebou poznajú, majú spoločné zážitky. Ale čo ja? Predsa prídem k nim len na posledný rok. Možno že tam budú aj nejaké pekné dievčatá s ktorými by som aspoň mohol tráviť čas, alebo sa s nejakou bližšie spoznám. Bolo by to fajn, tam kde som býval predtým dievčatá na vzťahy boli nič moc. Väčšinou ich vzťahy boli veľmi krátke, alebo nejaké dievčatá žiadne nechceli, no našli sa aj výnimky, kedy mali aspoň ročný vzťah. Kamaráti tam boli fajn, no ale aj tak to občas zaškrípalo.
No je na čase, aby som naštartoval svoj nový život so zmenou na novom mieste.
Sťahovať som sa síce nechcel, ale potom som si povedal, že zmena by mi možno padla vhod. V živote si prejdeme mnohými cestami a skúškami, toto je jedna z nich.
*****
Ráno

Čaká ma môj prvý deň v novej škole, je 3.september začiatok školského roka. Celkom sa aj teším, že spoznám nových ľudí. Keď vstanem tak sa oblečiem a idem do kúpeľne ako každé ráno, keď som hotový tak si dám s rodičmi raňajky. Po raňajkách kráčam na autobus.... V autobuse si sadnem na voľné miesto, no o pár zastávok ďalej si kumne prísadne jeden chlapec. Ma krátke hnedé vlasy ebenovu pleť, modré tričko s nápisom futbalového týmu a čierne nohavice.
Chvíľku sa spolu rozprávame a po chvíli nášho rozhovoru zisťujem, že býva neďaleko odo mňa. Príde mi byť celkom zábavný. Po našom krátkom rozhovore zistím, že som zabudol vystúpiť. Na šťastie nasledujúca zastávka nie je moc ďaleko.
Cesta mi trvala asi 5 minut. Keď som už pred školou, tak vidím ako sú študenti v mojom veku zoskupení vo väčších skupinách pri ktorích sú aj profesori. Po krátkom čase nájdem môjho triedneho profesora. Vedľa neho stojí (chalan z autobusu, neviem ešte meno)..
Na okamih sa zamyslím a premýšľam o tom čo tam on vlastne robí, keďže ja som premeškal jednu zastávku. Kráčam teda do predu, pozdravím ho a predstavím sa
,,Ahoj tak ja som Gabriel"
,,Ja som Samuel, teší ma." Podá mi ruku.
Po zahájení školského roka nás profesor zavedie do triedy. Samuel a ja si sadneme dozadu hneď vedľa seba.
Padne mi celkom do oka zisťujem, že je celkom fajn chalan a myslím si, že z nás budú dobrí priatelia.
Keď zazvonilo na prestávku Išli sme so Samom na chodbu, tam sme sa bavili o duchoch a démonoch. Počas toho rozhovoru som mal zvláštny až divný pocit.
Mal som dosť veľký strach. A preto som radšej s touto témou skončil a povedal som si, že v blízkej dobe sa k nej ani vrátiť nechcem. So Samom sme sa nakoniec rozhodli že sa zapojíme do futbalového tímu. Máme na výber niekoľko rôznych krúžkov. Ja mám rád šport, preto som si povedal, že futbal by bol pre mňa ako stvorený.
Konečne škola skončila a ja som kráčal na autobusovú zastávku, kde som si počkal asi 10 minút. So Samom sme išli spolu domov a dohodli sme sa, že podvečer niekde pôjdeme.
Keď sme sa stretli tak sme šli do kina na horor a potom do baru. Stretli sme tam veľa krásnych dievčat a barmanky boli neodolateľné. Kúpili sme si tam niekoľko alkoholických aj nealkoholických drinkov, tancoval som s krásnym dievčaťom. Volala sa Lara jej vlasy, ktoré krásne voňali sa dotýkali mojej tváre. Veľmi sa mi zapáčila. Chcela odo mňa odísť, ale ja som jej to nedovolil.
,,Kam ideš?"
,,Chcela som ísť za mojou kamarátkou."
,,Prosím nechoď, zostaň tu so mnou." Pozrel som na ňu psím pohľadom.
Chytili som ju za ruku a pritiahol k sebe, pozrel som sa jej nežne do očí a pobozkal ju. Ona mi bozk opätovala.
,,Dúfam že sa na mňa nehneváš." Povedal som, keď sa náš bozk skončil."
,,Nie Gabko,veľmi sa mi to páčilo."
Potom si ma ona pritiahla k sebe a pobozkala ma.
Keď sme išli z klubu tak som ju šiel odprevadiť , vypýtal som si jej telefónne číslo a sľúbil som, že sa jej čoskoro ozvem. Dal som jej ešte bozk na rozlúčku a stratil som sa v tme.
Ako som kráčal tmou stretol som Sama a spýtal sa ma kde som bol
"Bol som od pre vadiť Laru domov."
,,Ejha, to z toho niečo bude." Podpichoval ma, ale ja som tajne dúfal aby sa to aj splnilo.
Kráčali sme domov a potom sme sa rozlúčili. Keď som prišiel domov vyzliekol som sa a zalahol som do postele, bol som nesmierne vyčerpaný.

Milí čitatelia, v mojom novom príbehu som sa rozhodla, že sa na ňom bude podieľať aj môj priateľ. :-) Čo poviete na prvú časť?