Kráčala som po chodníku a akurát som prechádzala okolo veľkého obchodu s obrovským výkladovím oknom. Len tak som očkom prešla po okne a kráčala som ďalej, no okamžite som zastavila a začala som automaticky cúvať až som sa zastavila pri okne. Otočila som hlavu a vo vnútri som zahliadla tú tvár, kvôli ktorej som cúvala. Erik a.. Therese. Ó nie ! Zamračila som sa a kráčala som k dverám. Hneď ako sa otvorili som vletela dnu. Nestihla som to, začali sa oblizovať a ja som len nechápavo sledovala ľudí predo mnou. Nezaujímalo kde som, kto tam je ani kto som. Prišla som k nim a Erika -akoby nič- som poklepala po ramene a pokým sa otáčal som sa milo usmievala, zatiaľ čo vo mne zúrilo tornádo. Hned ako sa otočil som na neho vrhala vražedný pohľad. Môj zrak zosivol keď som videla fotku v ruke Therese. Znovu som vrátila svoj pohľad na Erika, ktorý na mňa prekvapene pozeral, akoby ani nevedel kto som. Len som ho buchla päsťou do hrude -pozdrav od môjho tornáda. Škaredo som sa pozerala z jedného na druhého. Obišla som Erika aby som videla na tú fotku lepšie. Vymieňali si nechápavé pohľady. Keď som sa ocitla v správnom zornom uhle, ľutovala som že som tu vstúpila. Bola to fotka ultrazvuku. Do očí sa mi nahrnuli slzy a rozbehla som sa von. Bolo mi jedno kam, hlavne čo najďalej. Rozbehla som sa smerom ktorím som prišla a nastúpila som do svojho auta. Naštartovala som a vyrazila bohvie kde. Išla som si najrýchlešiou povolenou rýchlosťou cez ulice. ,,Nie !" skríkla som a šliapla na brzdu. Bolo neskoro. Niekoho som zrazila. Okamžite som vybehla z auta a začala som vyťukávať číslo záchranky. Zdvihla som pohľad a ten sa ocitol na mladom chalanovi. Nehybnom chalanovi. Kľakla som si k nemu a vdychla som príjemnú vôňu kolínskej vznášajúcej sa okolo neho. Keď som ju vdychla aspoň štvrtýkrát, došlo mi, že tá vôňa mi je až veľmi povedomá. Dala som tomu chalanovi dole kapucňu a vtedy som chcela zomrieť. ,,Niklas !" zkríkla som a neďaleko nás zastavila polícia. ,,Niekto okoloidúci ich musel zavolať." pomyslela som si. ,,Nie !" pošepkala som.
,,Naomi !" zatriasol mnou niekto a ja som rozlepila oči. ,,Č-čo sa deje ? Fuj.. ten sen bol.. hnusný." ,,Aj si myslím. Kričala si tu." založila si ustarane Kaitlin ruky v bok. ,,Fakt ? Prepáč že som ťa zobudila." prešla som si chrbtom ruky po očiach. ,,Nespala som." ,,Ešte lepšie." uškrnula som sa a posadila som sa na kraj postele. ,,Čo sa ti snívalo ?" ,,Erik a Therese čakali dieťa, Erik akoby ma nepoznal a potom som zrazila Nika. A nehýbal sa.." vzdychla som a pretrela som si oko. ,,Ou." ,,Pokúsim sa znovu zaspať." ľahla som si a prevalila som sa na bok. ,,Dobre, dobrú." usmiala sa.
Hneď ako som sa ráno zobudila, som si riadne ponaťahovali svaly a potom som vstala. Obliekla som si nachystané veci:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Urobila som si rannú hygienu a vydala som sa dole schodmi do kuchyne. ,,Dobré ráno." pozdravila som. ,,Dobré." odzdravil Mike. ,,Dobré ránko." odzdravila aj Kate spolu s Kiley. Usmiala som sa a podišla som ku kuchýnskej linke. ,,Posaď sa." ,,Nie, pomôžem vám." usmiala som sa. ,,Kľudne sa posaď, len povedz čo by si si dala." ,,Mne to je jedno." mykla som plecami a posadila som sa oproti Mikeovi. ,,Oci kedy je tréning ?" opýtala sa Kaitlin. ,,Za.." pozrela sa na hodinky. ,,Teraz sa v kľude hlavne najedzte, lebo hladné vás nepustím." prerušila nás Kate. ,,Za hodinu a pol." dokončil Mike. ,,Dobre." prikývla som a už som si začala prehrávať ako bude tréning prebiehať.
,,Takže máme ešte hodinu čas, čo by si chcela robiť ?" zvalila sa na posteľ Kaitlin a do izby vtrhla Kiley. ,,Poďme sa prejsť a potom môžeme ísť hneď aj na štadión." navrhla Kiley. ,,Kiley padaj !" zrevala Kaitlin. ,,Ja som doma." mykla plecami a posadila sa na Kaitlininu posteľ. ,,Bože Kiley - Choď. Preč !" ,,Bože Kiley." napodobnila jej hlas, prekrútila oči a kráčala k mojej posteli. Na ňu sa následne posadila a zasmiala sa. ,,Tak sa poďme teda prejsť." ukončila som to.
,,Otec ?" zavolala Mikeovi Kaitlin. ,,Poď," chytila ma za rukáv Kiley a ťahala ma k dverám štadiónu. ,,Nepočkáme na Kaitlin." ,,Nie som tu prvýkrát, viem jak idem." ,,Veď ja viem." uškrnula som sa.
,,Naomi !" zakričala na mňa Kaitlin a ja som sa otočila, že ju počkám. ,,Hm ?" ,,Kde ste zdr.." ,,Bože !" povedal niekto za nami a následne to do mňa vpálil. Ja som sa za zapotácala ako keby som mala v krvi dzapotácala, no ustála som to. ,,Si v pohode ?" prišla ku mne Kaitlin a otočila sa na toho čo ma zvalcoval. Zdvihla som zrak. ,,Prepáč." poveda hrubý hlas. ,,Nič sa nestalo." zatriasla som hlavou. ,,To si ty ?" povedal po chvíli. ,,Kto ty ?" opýtala sa Kaitlin a to sa vrátila aj Kiley. ,,Počkaj, ja si spomeniem." ,,Sidneyyy." prekrútila oči. Až vtedy mi došlo že to je Sidney Crosby. Dobre zaspatá som. Vôbec som ho nespoznala ! ,,Počkaj." poškrabal sa na hlave. ,,Pokým si spomenieš, tak mi pôjdeme. Stretneme sa pri ľade." chytila som Kaitlin za ruku a ťahala som ju ku Kiley. ,,Čo sa stalo ?" opýtala sa Kiley s Kaitlin naraz. Teraz som nevedela čo myslia, či to, že ma teraz zvalcoval alebo prečo som tak rýchlo zdrhla, aj keď som vlastne nemusela. ,,Zrazil ma." mykla som plecami a za nami buchli dvere. Otočili sme sa no to len Sidney vyšiel zo štadiónu. ,,Kam išiel ?" ,,Ja neviem, ty si išla okolo." mykla plecami Kaitlin. ,,Veď dobre, ale len som ho pozdravila."
,,Tu si sadnite." povedal Mike a my sme sa posadili na striedačku. ,,Ja si ešte odskočím." rozbehla sa preč Kiley. ,,Kam ?" ,,Asi na wc-ko." doplnila Kaitlin. ,,Aha." kývol hlavou. ,,Áno mami ?" zdvihla mobil Kaitlin a odkráčala bokom. ,,Ja idem na ľad." kývol hlavou Mike. ,,Uhm."
,,Už som na to prišiel kto si, Naomi." posadil sa niekto vedľa mňa. ,,Yay." uškrnula som sa.
