Časť venovaná mojej kamarátke Ivke ^^ I love you babe:* Ďakujem za podporu a to že to vôbec čítaš <3
Work
Už len jediný podpis a môj sen sa splní. Moje roztrasené ruku načmárali môj podpis na papier, je to tam! Čierne na bielom.
"Do práce nastupujete už dnes, poproste pani Blakch- Blakchard, no veď vy viete, ona Vám to tu ukáže."
"Ďakujem pane, dovidenia." Sklenené dvere mi uvolnili cestu naspäť do haly kde na mňa čakala pani Blakchardová.
"Tu sú šatne, vaše veci sú nachystané tamto, tu máte toalety, keď sa prezlečiete, budem Vás čakať na chodbe." Pri jej slovách rozhadzovala rukami a ja som len nestíhala pozerať aké je to tu krásne, myslela som si že cvičiteľia budú mať len jednu stoličku vešiak a umývadlo.
Myslím že Španielsko je na vyššej úrovni ako Anglicko..
Moje oblečenie som nahádzala do modrej skrinky ktorú som zamkla a kĺúčik si povesila na ruku.
Tak čo to tu máme, modré plavky som mala na sebe ako prvé, na to som si obliekla potápací skafander s krátkými rukávmi.
Vlasy som si rozpustila a spravila si nový cop, dala som si protišmykové botičky do vody a otvorila dvere naspäť do chodby zamestnancov.
Pani Blakchardová tam stála s jej stálym úsmevom pohrávajúcim si jej perami. Krátka čierna ofina jej padala do tváre.
Ku každým dverám mi pani B. vysvetlila čo sa v nich deje.
,,Pánske šatne, únikový východ, mraziarenské boxy,
,,A nakoniec vstup ku bazénom, tu sa moja prehliadka končí pani Mercio, Náš personál Vás už očakáva, hľadajte Phila Carstairsa on Vás už naučí ako pracovať.
Pekný zvyšok dňa."
,,Ďakujem pani Blakchardová."
Preukázala mi ešte jeden povzbudivý úsmev pred tým ako som zatlačila na dvere s nápisom NEZAMESTNANÝM VSTUP ZAKÁZANÝ!.
Rad predpokladám že všetkých zamestnancov som uvidela pred sebou čo mi ihneď vyčarovalo úsmev na perách, tak isto sa usmievali aj oni. A potlesk, všetci čo tu stáli búchali rukou o ruku.
Keď som uvidela mroža sediaceho vedľa jedného zo zamestnancov ktorý tlieskal tiež ukázala som rad svojich krásne rovných bielych zubov a môj hrudník sa od smiechu a šťastia zdvíhal v nepravideľnom smiechu.
Tmavovlasý muž v modro bielom skafandri svoje kroky umiestňoval smerom ku mne, prečo by to robil?
,,Ahoj ja som Phil, môžem Ti tykať nie?,'' spýtal sa sám pre seba,, do všetkej roboty ťa zasvetím ja, ak budeš niečo potrebovať budem tam." pohodil svojími hnedými vlasmi vpravo a jeho oko žmurklo.
To mu určite len niečo spadlo do oka...
Ďakujem za všetky prečítania, síce má mrzí že už nekomentujete ako pred tým no čo už s vami:D a ďakujem aj za votes a stálych čitateľov <3^^
w/love _Noellen
