Demon love Werewolf

časť 1

 Už keď som sa pozeral z lesa na mesto tak sa mi zdalo mohutné a krásne, no teraz keď som uprostred toho hluku zisťujem že to asi nebol najlepší nápad. Keď si to tak zoberiem tak som sem ani nemusel ísť. Ticho som si povzdychol a viac si do očí stiahol čiernu kapucňu, rovnako čiernu ako celé moje oblečenie. Pomaly som vykročil k úradom, no to by do mňa nemohol vraziť nejaký debil čo sa s niekým bil. Zaťal som naštvané päste.

Ospravedlňujúco som sa pozrel na chalana za mnou a uhol sa rane toho bastarda ktorý na mňa zaútočil. Keď bol nepozorný som ho zložil k zemi.

Pozrel som sa na tích dvoch. ,,Sakra nikde nemám pokoj" zamrmlal som do šatky ktorú som mal vytiahnutú až cez nos. Iba som mávol rukou, zahalenou v rukavici, a medzi nimi sa vytvorila ľadová stena. Môj plášť sa trocha pod náporom vzduchu podvihol, skoro mi to zhodilo aj kapucňu z hlavy.

Ten bastard zdrhol a ja som sa otočil na toho chalana. Prezrel som si celého a ľahko sa nenápadne zamračil. ,, Ak ideš do úradu tak choď rovno a potom zaboč do ľavá." zamrmlal som

,,nepotreboval som to vedieť" odvrkol som a išiel ako mi povedal. Vlastne by som tam sám netrafil lebo som tu nikdy nebol ale to on nemusí vedieť. Obzrel som sa okolo seba.... som naozaj rád že nosím tu šatku. Akurát som si všimol jedného človeka čo sa porezal, bráni mi cítiť všetky vône a vymknúť sa kontroly.

,, Aspoň to blbé díki mi mohol povedať." zavrčal som po tichu a chvíľu sa díval na neho vražedným pohľadom. Nakoniec som toho nechal tak a šiel ďalej

Vonku panovala už tma keď som sa dostal s úradu. ,,Nikdy....Viac" zavrčal som a chytil si brucho v ktorom mi dosť nahlas zakručalo. Pohľadom som hneď zablúdil k prvému hostincu. Mali tam niečo na jedenie ale hlavne tu mali postele. ,,Jednolôžkový izbu, iba prechádzam" oznámil som hospodskému.,, Tri groše. Večera jeden strieborní" zavrčal na mňa. Hneď som mu dal peniaze a on mne kľúče s jedlom. ,,Tretie dvere z práva."

,, Tak čo tešíš na nočnú?" spýtal sa ma pobavene môj kolega vedľa a jemne do mňa drgol. Pozrel som sa na neho pohľadom sprav to ešte raz to pero skončí zabudnuté tebe. Postavil som sa a odišiel z kancelárie pričom som si snažil nasadiť náušnicu

Už bol mesiac na opačnej strane oblohy keď som konečne uznal že je vhodné sa vydať na lov a nakŕmiť môj krútiaci žalúdok. Zhodil som zo seba plášť, nohavice odkopol boty a natiahol si kratasi. Iba som na chvíľu zazrel seba v zrkadle. Moja výška ma dosť štve preto nosím čižmy s vysokou podrážkou. Hneď som si obul boty čo mi boli iba po kotnikov a stiahol si blonďavé vlasy do copu. Na nič som nečakal a vyskočil som oknom.

Hneď ako som si nasadil náušnicu som sa premenil na vlka a začal pobehovať po meste. Prebehol som hlavne namieste a zopár ulíc okolo námestia do kým som nerozhodol vojsť do temných uličiek. Nerád som tam chodil ale čo iné mi zostávalo

Konečne... Jedlo. Tá vôňa čerstvej krvi vytekajúcej z teplého tela priamo z žili je to najlepšie. Oblizol som si pery pri pohľade na chlapíka podo mnou a jeho krvácajúcim krkom. Hneď som sa prisal k zdroju tej teplej a sladkej tekutiny.

Zastal som keď ucítil zápach krvi. Myslel som si že sa niekto musel dobyť do krvi. Bolo to tu normálne ale aj tak som sa šiel pozrieť.,, Ak to bude zase nejaká banda tak ma.." zastavil som po veľké vety keď som uvidel nejakého chalana ako skláňa nad chlapom

Tá úžasná vôňa. Oblizol som si pery a hojil akurát chlapovi ktorí bol omráčení. Chcel som si ešte trocha usrknúť iba kvôli tomu že je jeho krv tak dobrá ale názor som zmenil keď som ucítil pach vlkolaka. Premkol má strach. Upíri a vlkolaci sú nepriatelia! Hneď som bol na nohách a chcel zdrhať no tí šteňa ma zhodilo na zem.

Pred nimi labami som ho pritlačil ku zemi a začal vrčať. Nie lenže som z neho cítil upíra ale aj démona.,, Tak fajn, jedenie sa skončilo." zavrčal som a viac pritlačil k zemi

,,jak môže mať také šteňa takú silu?" Zamručal som ticho. ,,Hej ako šteňa keď chceš aby som ťa ovracal tak mi ďalej tlač na brucho." Nadvihol som obočie a striasol ho zo seba. Ani sa nestihol postaviť keď ja som už utekal po strechách domov.

Postavil som sa a otriasol sa. Rozbehol som sa za ním čo najrýchlejšie ako som mohol. Musel som uznať, bol dosť rýchli. Už som ho mal na dosah keď tom zmizol a ja som nabúral do niečoho tvrdého

Musel som použiť svoju mágiu aby som prekĺzol do izby hostinca. Hneď som na seba ponaťahovať všetko svoje oblečenie. Mal som šťastie akurát mi do izby vbehlo to šteňa. Dopadol som na zadok a pevné chytil kapucňu od plášťa aby mi nespadla.

Tu ten pach zmizol, prezrel som si izbu a potom sa pozrel na chalana ktorého som stretol ráno. Prezrel som si ho znova.,, Si poriadku?" spýtal som sa a zastrihal ušami. Dával som si ale pozor aby nevypadla náušnica vďaka ktorej môžem byť vlčej podobe

,,a-ano...Som. deje sa niečo?" Pozrel som sa na neho zmätené ako keby som nevedel že ma naháňal. Musím sa hrať na nového aby nič nezistil.

,, Budem presný, pobehuje tu démonicky upír. Byť tebou ostanem tu zatvorení." venoval som mu zamračený pohľad a otočil sa smerom von. Znova som strihol ušami a náušnica mojom uchu sa zablýskala odraze svetla

,,vlkolak." Zámručal som a on ma asi počul. ,,Len som hovoril že tie hnusné potvori sa už skrížili s démonmi?" Je blbé sám o sebe tak hovoriť no...Som sám svojho druhu.

,, Nie je to isté ale počul som že áno." otočil som sa naspäť a posadil sa. Chvost som si obmotal okolo seba

Tak kurva daj si odchod čokel. ,,Ešte som o niečom ako je démonicky upír nepočul." Jasné lebo môj otec démon od ktorého mám všetko a matka upírka sú jediní .... Keďže démonov vlastne neznáša každý...A to som z väčšej časti.

,, Tak už počuješ." zasmial som sa a slovami aby zostal na izbe som odišiel zo hostinca. Klusom som šiel prebehnúť celé mesto

Konečne odišiel. Nechal som si okolo krku omotanú iba šatku a spokojné zaľahol do postele. Hneď na svitaní som už oblečení vyšiel z hostinca. Moje čižmy dosť hlasno búchali do kameňov pri mojej chôdzi.