Letná brigáda

9. Kapitola- Večera

S príchodom septembra ku podivu neprišlo jesenné počasie. Stále bolo rovnako slnečno, jediné čo sa z menilo, je to, že nepríjemné horúčavy skončili. Teplomer ukazoval v stupňoch Celzia čísla pohybujúce sa okolo dvadsiatky. Peter bol spoločne s Mirandou a Stacey i Thomasom v najvyššom poschodí severnej veže svetového obchodného centra a to konkrétne v reštaurácii Windows on the World. Preberali ozdobu na svadbu, ktorú plánovali. Už sa tu pohybovali i hostia, ktorých bolo potrebné obslúžiť, avšak Miranda so Stacey riešili neustále svadbu, a tak hostí obsluhovali iní čašníci.

„Výborne, takže ozdoby by aj boli. Počet hostí ešte neviem, pretože neviem či oznámenia a pozvánky stihli prejsť cez Atlantik," zachichotal sa Thomas.

„Tak, uvidíme, ešte máme aj celkom čas. Ja hlavne musím rezervovať dostatok miest v hoteli," povedal Peter.

„V ktorom budú prespávať?"

„Marriott," povedal Peter.

„Nie je drahý?" spýtala sa Miranda.

„Je, ale tak. Svadbu máme len raz v živote predsa," povedal Peter.

„To je tiež pravda," súhlasila Miranda.

„Divné, že budem už...ani neviem či použiť slovo oženený alebo vydatý, skrátka pred tým než som si dokončil školu," zasmial sa Thomas.

„Človek mieni a pán Boh mení," povedala Stacey a usmievala sa.

„Keď už sme pri tom Bohu, v ktorom kostole budeme?" opýtal sa Thomas.

„Veď v kostole Church of St. Mary the Virgin," povedal Peter.

„Tam je pekne, bol som tam v nedeľu na omši. Inak vidíš! Rozprával som sa s kňazom aj v tom kostole a je ochotný nás zosobášiť aj tam," povedal Thomas.

„Ak chceš po práci tam môžem zbehnúť. Určite budú chcieť aby sme začali aj s tými stretnutiami, na ktorých bude kázať o manželských povinnostiach a tak," povedal Peter.

„Ako to vieš? Veď ty si neveriaci," zachichotal sa Thomas.

„Ale kvôli tebe by som čo nespravil," povedal Peter.

„Snáď vieš čo robíš, berieš si doktora. Teda budúceho, tí nie vždy majú čas na vzťahy," povedala Miranda.

„Mir!" zahriakol ju Thomas.

„Pokoj Tomy. A viem, s tým rátam," povedal Peter a pozrel sa na hodiny.

„Veď ja len trošičku rýpem," zachichotala sa Miranda.

„Takže teda definitívne tu?" spýtala sa Stacey.

„Áno!" povedali nadšene Thomas i Peter.

„Idem teda po Christine, tá vám dá vypísať nejaké papiere. Ja už musím ísť pracovať, počkajte chvíľku tu," povedala Stacey a zmizla niekde za barom.

„Veľmi sa z vás teším, veľmi vám to prajem," povedala Miranda a usmievala sa na oboch chalanov.

„Ďakujeme," povedal Peter s ľahkým úsmevom na tvári.

Spoza baru sa už blížila Christine v peknom elegantnom oblečení. Na tvári mala svoj klasický úsmev, ktorý nosila na tvári takmer vždy: „No zdravím, tak som rada, že ste si vybrali tú svadbu tu. Už som tu pár svadieb robila a naozaj...každý bol tak spokojný s tým, že sme dostávali len samé dobré hodnotenia. Len ešte potrebujem, aby ste mi teda podpísali tuto zopár administratív."