Keď som vošla do obchodu zistila som, že aj keď je maly majú tam dosť veľa veci. Momentálny stav mojej peňaženky bol viac než dobrý a to znamenalo jediné. V obchode som nechala pomerne dosť peňazí ale nevadilo mi to pretože som si kúpila dosť veľa nových veci ale najviac som sa tešila plagátom keďže už nebudem mat tu hnusnu oranžovú stenu... Na intrak som sa vracala inou cestou keďže som mesto celkom poznala mohla som si dovoliť chodiť po ňom bez strachu že sa stratím. Nechcelo sa mi ešte trčať na izbe tak som zbehla do parku kde som už párkrát bola. Už sa stmievalo ale mne to nevadilo, milovala som večerné prechádzky. V parku som si to zamierila rovno na poslednú lavičku, ktorá tam bola. Niektoré lavičky boli zaplnené skupinkami ľudí, ktorí buď pili alebo fajčili. Ja som tam sedela sama a celkom mi to vyhovovalo. Z mojeho kľudu má vyrušil až niekto, kto mi vytiahol slúchadko z ucha. Otočila som sa, uvidela som postavu chalana, ktorý stal za mnou.
"Čo chceš?" Spýtala som sa bez záujmu v hlase.
"Ahoj, ja som..."
"Vyzerám na to že má zaujima kto si? Pýtala som sa čo chceš" totálne som ho odbila keďže neznášam keď má niekto ruší pri cige a pesničkách.
"Len či nemáš zapaľovač" spýtal sa milo neznámy chalan.
"Tu máš nechaj si ho ale už odíď" postavila som sa a odišla som keďže som nemala chuť sa s ním ďalej baviť.