Horkosladké lži ✔️

„Lucius, to... To je šialené. To nemôžeš myslieť vážne!" šokovane hľadel Harry Potter na svojho oveľa staršieho milenca a snažil sa spracovať význam jeho predchádzajúceho obvinenia.

„Nezapieraj," precedil muž cez stisnuté zuby a jeho chladné oči prepaľovali mladíka skrz na skrz.

Bol príšerne nahnevaný, no snažil sa krotiť. To, čo sa pred malou chvíľou dozvedel, ho úplne rozčúlilo. Ako si to mohol dovoliť? Čo mu uňho chýbalo?

„Prečo by som to robil?" nechápavo krútil hlavou Harry a v očiach sa mu odrážal zmätok. Márne sa snažil prísť na príčinu Luciusovho hnevu, akým správaním v ňom mohol vyvolať pochybnosti?

„To neviem. Ale videli ťa. Už ti neverím, Harry Potter. Klameš ma po celý čas."

„Čože?" To predsa nemôže myslieť vážne. „A na to si prišiel ako?" Už naozaj ničomu nerozumel.

„Draco mi všetko povedal," chladne odpovedal muž. „A myslím, že som konečne pochopil tvoje pravé pohnútky, prečo si so mnou."

„Aha," hlesol čiernovlasý s hrčou v krku. V tej chvíli všetko pochopil. Z tohto sa nevyvlečie. Malfoy junior konečne dosiahol svoje. Vzlykol a chrbtom ruky si utrel slzy smútku a poníženia.

„Chápem. Len ma mrzí, že viac veríš svojmu synovi ako mne..."

Bez ďalšieho slova sa na päte otočil a prudko zabuchol dvere Luciusovej pracovne. Už mu nezáležalo na tom, že to muž bytostne neznášal. Už mu bolo všetko jedno.

Cez slzy poriadne nevidel a takmer sa potkol na prahu ich spoločnej spálne. Zavrel za sebou dvere, vrhol na miestnosť tíšiace kúzlo a nešťastne sa doluznačky zvalil na posteľ, v ktorej s Luciusom prežil toľko krásnych chvíľ.

Miloval ho. Tak veľmi, až to nebolo zdravé. Kvôli nemu sa vzdal všetkého, opustil svojich priateľov, ktorí mu jeho vzťah neschvaľovali. No on si nedal povedať, že Lucius Malfoy nie je preňho vhodná partia. Ron mu neustále hovoril, že má na viac ako na smrťožrúta, ktorý po vojne prezliekol kabát, len aby sa vyhol Azkabanu. No on vedel svoje a bol schopný mu odpustiť všetko. Aj to, ako ho chcel v druhom ročníku kvôli Dobbymu zabiť, či ho o päť rokov neskôr predhodiť Voldemortovi. Všetko to bola len zásterka.

Napriek všetkému mu veril. Miloval ho a dúfal, že Lucius je na tom rovnako. Ale teraz tomu bol koniec.
Pri uvedomení si, že je všetkému koniec a jemu ostanú už len oči pre plač a spomienky, mu takmer puklo srdce.

Tak veľmi to bolelo. Sklamanie z toho, že mu nedôveruje, sa mu zažieralo do špiku kostí a spaľovalo jeho útroby neuhasiteľným plameňom. Ako keby ho zaživa ničil satanský oheň. Keby naňho niekto v tej chvíli použil Cruciatus, ani by si to nevšimol. Psychická bolesť niekoľkonásobne prevýšila bolesť fyzickú.

Lucius o ňom pochyboval. Neveril mu, že by ho nikdy nepodviedol. Nechal sa zmanipulovať tým blonďavým parchantom.

Bolelo ho srdce a slzy mu tiekli potokom. Tak sa to Dracovi predsa podarilo. Vedel si predstaviť ten víťazoslávny úsmev na blondiakovej tvári. Od začiatku Harryho neprijal ako otcovho partnera a robil všetko pre to, aby ich rozdelil. No jeho pokusy rozdeliť ich a jeho vykonštruované obvinenia Lucius nevidel. Bol príliš zaslepený na to, aby videl, že jeho syn bol len obyčajný manipulátor a kamarátstvo s Harrym iba predstieral.

Horko plakal a zbieral odvahu na najťažšie rozhodnutie svojho života. Postaviť sa Voldemortovi tvárou v tvár sa v tej chvíli zdalo jednoduchšie než opustiť niekoho, koho miluje. No ak mu nedôveroval, nemalo zmysel tam ostávať. Skôr či neskôr by ho vyhodil aj sám.