Zberatelia tajomstiev ✔

X. Dva v jednom

Media: Simone Gahamm 

Soundtrack: Isak Danielson - Broken 

Dva v jednom  

KK jeho kamarátovi Jeremymu to našťastie netrvalo veľmi dlho. Takmer trištvrtehodinu sme k nemu kráčali mlčky. Nikto neprehovoril, nikto neprerušil ticho. Chris bol rád, že je rád. Radšej nepovedal nič, aby náhodou nevypustil z úst niečo, čo by JJ-a presvedčilo, aby ho nechal tak. JJ bol naštvaný a neskrýval to. Nie tak ako keď sme dovolali s Aaronom alebo keď pred nás skočil Chris. Bolo na ňom vidieť, že nie je spokojný s tým, ako nám tento trkvas prerušil plány a že dokonca existovala možnosť, že nám ich nejaký čas kaziť naďalej bude. JJ sa bál tiež. Aspoň ja by som na jeho mieste cítila strach. Čo ak prítomnosť Chrisa pokazí naše šance pre záchranu Zberateľov? Čo ak niečo tento obyčajný človek poserie?

Ja som bola ticho, lebo sa mi hlavou preháňali takéto myšlienky. Čo ak bude Jeremy doma a Chris u neho zostane? Nájde ho tam Mia? Ak nie, tak Chris odíde domov. Ak dôjde do Moonecrolu, môže stretnúť mojich rodičov. Možno sa ich na mňa dokonca spýta a oni naňho budú prekvapene pozerať, keď im bude rozprávať o tom, ako ma našiel s nejakých neznámym chalanom.

To mi pripomenulo, že nevie JJ-ovo meno. Nehrnula som sa k predstavovaniu a ani som to nemala v pláne. Stačí, ak vie moje meno. Ja som nikto. Úplná zelenáčka, ktorá je v magickom svete nepodstatná a zanedbateľná. JJ je však plnohodnotný Zberateľ tajomstiev. Ak nie jeho meno, tak meno jeho rodiny by mohlo v Spektrách vyvolať nejaké podozrenie.

Keď som si spomenula na JJ-ovu rodinu, presunula som na neho svoj zrak. Myslí na nich teraz? Rozmýšľa ako Christian Raynolds môže ovplyvniť nasledujúce dianie? Mračil sa, takže sa mu rozhodne niečo vírilo hlavou. Ale čo presne? To som u neho nikdy nevedela odhadnúť.

„Sme tu," vyhlásil Chris a zastal pred vysokou bytovkou. „Tu býva Jeremy."

Bytovka, pomyslela som si znechutene. A k tomu ešte aj vysoká. Dopekla. Toľko ľudí, žijúcich v jednej budove, s množstvom tajomstiev kopiacich sa medzi tenkými stenami. Úplne ideálne miesto pre niekoho, kto tie hlasy nevie vytesniť.

„Isto?" spýtal sa JJ a mračil sa ešte viac. Nedôverčivo sa pozeral na budovu pred nami a tým ešte viac prehlboval môj odpor k nej. „Naozaj táto?" z nejakého dôvodu chcel od Chrisa počuť zápornú odpoveď na jeho otázky. Úprimne, ja takisto. Nebolo to len JJ-ovým výrazom, ale aj mojím nie veľmi dobrým pocitom z budovy pred nami.

„Áno, určite táto," pritakal. „Prečo? Niečo sa ti nezdá?" spozornel a nebol jediný. Pravda bola, že sa mu na tom niečo nezdalo. Dalo sa mu to prečítať z tváre. Vedel azda ďalšie tajomstvá, o ktorých som nemala potuchy?

„Ideme dnu alebo tu budeme stáť?" odpovedal otázkou. Chris na ňom ešte chvíľu spočinul pohľadom, no ja som si ho ešte pozorne premeriavala. Očami skenoval budovu a obočie mal takmer spojené na koreni nosa. Vyzeral akoby čakal, že na nás niekto vyskočí z nižšie položených okien.

Chris zazvonil a Jeremy nám bez toho, aby sa ozval a spýtal, kto za ním ide, otvoril. Podržal nám dvere a kým sme okolo neho prechádzali, povedal: „Divné, vždy sa spýta, kto otravuje. Možno má spolubývajúceho," rozmýšľal nahlas. Alebo nás skôr presviedčal, aby sme sa neotočili na päte, keď Jeremyho byt očividne nie je prázdny.

JJ to ani nenavrhol, ani to nijako neokomentoval. To ma utvrdilo v tom, že sa niečo deje. Privolala som výťah a snažila som sa „nastražiť uši", aby som lepšie počula tajomstvá. Dnešok je plný prekonávania sa. Najprv sa dobrovoľne hrabem v hlave Chrisovi a teraz zapínam svoj radar, ktorý by som za iných okolností najradšej ani nemala. Čo za tajomstvo počul, že sa správal tak obozretne?