..fly away √

18. Kapitola

Domov som došla len z toho dôvodu ze vonku bola zima. Nemala som iný dôvod. Prišla som zadným vchodom. Vyzula som sa a potichu som došla ku vchodu kde som si nasledne uložila topánky a kabát. Tak som vyšla schody a došla som do izby. Hodila som sa na svoju posteľ a utrela som si slzy. Pozorovala som strop. Nebavilo ma to. Postavila som sa a z tajného sejfu som vybrala alkohol s pohárom. Je to pre najhoršie chvíľe. Tak ako teraz. Naliala som si do pohára a spomínala som na Jacobov smiech a tu blondínu. Ako jej niečo rozprával a smiali sa na tom. Za každou spomienkou s Jacobom som sa napila. Opitá som nechala pohár a alkohol na stole a dotackala som sa na posteľ. Onedlho niekto zaklopal. Neozívala som sa. Dnu vošiel ako inak Jacob. Zhrozene tam stál. To nikdy nevidel opité dievča? Zrazu mi prišlo zle. Napínalo ma a tak som sa tackajuco postavila. Vybrala som sa na vecko. ,,Počkaj pomôžem ti." ozval sa Jacob a zavrel za sebou dvere. Ani neviem ako a zvracala som nad veckom. Jacob mi drzal vlasy a mal odvratený zrak. ,,Prečo si to spravila?" pohľad mal zapichnutý na alkohole. ,,Prečo..asi." odpovedala som mu medzitým ako som zvracala. Po mojom "diele" som si utrela ústa a hodila servítku do záchoda. Jacob to všetko spláchol a ja som si sadla trochu ďalej od záchoda ku stene. Jacob si sadol ku mne a svoj pohľad zapichol do mňa. ,,Spravil som ti niečo?" je fakt hlúpučky. Svoj pohľad so slzami v očiach som upriamila naňho. ,,Kto bola ta blondína?" môj pohľad bol vážny a uslzený. Pozrel sa prekvapene a potom mu to očividne došlo. ,,Spolužiačka." svoj pohľad som nasmerovala inde. Pozerala som všade len nie naňho. Postavil sa, vzal ma do náručia a odniesol ma do postele. Prikril ma a sadol si vedľa. Snažil sa zo mňa dostať čo mi je a čo sa stalo, kto mi ublížil. Keď som odpovedala že on tak chvíľu mlčal a nakoniec z neho vypadlo aby som zavrela oči a spala. A tak som aj spravila.

***
Celý mesiac aj 27 dní som presedela v izbe. Jacob sa od toho dňa neukázal. Ples už bol zajtra. A on stále nikde. Neviem či tu niekedy bol no nikdy som si nevšimla že by išiel. Bola som z toho sklamaná. Myšlienky som vrátila späť k plesu. Chce to zmenu. Napadlo mi zmeniť farbu vlasov a hlavne šaty. Topánky kúpim k tomu. Vstala som a dala som sa trochu dohromady. Hotová som zišla schody. Nezabudla som na mobil a peňaženku. Zaklopala som na okno vodičovi a čakala som vonku. Mama na mňa kričala spoza dverí kam idem. Spomenula som jej ples a pochopila. Vzala si kabát, obula sa a utekala za mnou do auta. Cesta bola krátka keďže sme išli do mesta. Vystúpili sme pred vysokou budovou a výťahom sme sa zviezli na piate poschodie. Vošli sme do najlepšieho kaderníctva v celom meste a tam som si nechala nafarbiť vlasy na bielo ale korene nechali nafarbené mojou pôvodnou farbou vlasov. Medzi tým čo som čakala som si vždy písala s Dominikom o tom plese. Poslala som mu fotku ako smiešne vyzerám s nafarbenými vlasami čakajúc na umytie a tak som sa ho spýtala či nevie kde je Jacob. Pýtal sa na dôvod tak som mu ho aj dala. ,,Už dlhšiu dobu sa neukázal u nás. Mal tu byť do nového roku no nikde ho nevieme nájsť. Chcem len vedieť či je v poriadku. Naši sa obávajú najhoršieho.." po odpovedi som vypla mobil a nechala som si umyť vlasy. Pípal mi mobil no nechala som ho tak. Po umytí mi vlasy jemne na koncoch ostrihali. Tak mi ich následne vyfénovali a my sme po zaplatení odišli. Vyzeralo to fajn. Nemala som namietky. Výťahom sme vyšli o 3 poschodia vyšie a zašli sme pozrieť nádherne šaty. Medzitým čk som vyberala šaty som si prečíta slrávu od Dominika. ,,Naozaj neviem. U nás nieje tak musí byť niekde vonku. On nikdy nebol preč tak dlho. Asj potreboval pauzu od všetkého." Vyberala som dlho vhodné šaty. Nakoniec som vybrala tie najdokonalejšie. Nezaoberala som sa odpísaním na správu. Je to k ničomu. On sa raz ukáže. Na chrbáte šiat a rukávy + po prsia som mala čipku. Zvyšok vrchu bol biely a sukňa čierna s bielymi fľakmi. K tomu som si vybrala čierne čipkované rukavice a čierne lodičky s bielymi bodkami po bokoch. Vlasy som si zopla do nepodareného drdola. Ukázala som sa hotová mame. Keď ma uvidela bolo z toho úplne ako očarená.  Potom som sa prezliekla a odišli sme domov. Tam som sa tiež ukázala v šatách. Išlo ich poraziť keď ma videli. Služobníctvo malo slzy v očiach. Usmiala som sa. V tom niekto prišiel. Jacob. Dal si kabát na vešiak a topánky položil kade tade. Pozdravil všetkých a keď sa otočil a pozrel na mňa, stuhol. Začal koktať a nevedel čo skôr povedať. Môj úsmev zmizol. ,,Prepáčte. Vyrušil som pri niečom?" pozeral na všetkých. Prišla som k nemu. ,,Možno keby si tu bol nezmeškal by si Dominikové pozvanie na ples. Možno preto som tu v šatách a s inou farbou vlasov." pozeral na mňa. ,,Takže on ťa pozval?" sledoval ma a jeho hlas sa lámal. ,,Áno. Snažil sa ma dostať vonku zatiaľ čo ja som čakala viac než mesiac na teba kedy prídeš domov. A kde si vôbec bol?" rodičia nás v tichosti sledovali. Jana sa vytratila vonku a služobníctvo odišlo robiť svoju prácu. ,,Ja..bol som..noo." koktal. ,,So spolužiačkou čo? Vieš čo idem od teba preč. Rob si čo chceš." otočila som sa a odišla som po schodoch do mojej izby. Vyzliekla som šaty, ktoré som si odložila na vešiak do skrine, vlasy som si rozpustila, make up som dala dole a tie topánky išli na hneď do skrine. Strašne ma od nich bolia nohy. Neviem ako to prežijem. Musim pozrieť nejaký life hack inak asi neprežijem 3 hodiny na plese.