Rollercoaster

Energeťáky

,,Crrrrr" rozlial sa zvuk zvončeku štúdiom.

Kto ma ruší pri natáčaní!?

Povedal som si v hlave a vyšvihol sa na nohy.

Prišiel som ku dverám a tam nestál nikto iný ako pán Gejmr. Netrpezlivo prekračoval z nohy na nohu a obzeral sa po chodbe. Uškrnul som sa a otvoril mu.

,, No konečně, co ti tak trvalo? " vysypal okamžite.

,, Čo asi. Natáčal som." priznal som sa a moje slová doprevádzalo pokrčenie ramien a prekrútenie očí.

,, Přestaň se ksichtit, někdo tě vystraší a zůstane ti to! " snažil sa napodobniť hlas učiteľky z našej základky. Iba som pokrútil hlavou nad jeho stopercentne vtipným humorom, ustúpil z dverí a po tom, čo vošiel, ich zabuchol.

Kamarátime sa už v podstate 17 rokov, čo je dlhá doba, keď si vezmete, že máme obaja 23.

Jop, presne tak, poznáme sa od základnej, chodili sme spolu na strednú a vysokú a obidvoch nás zlákala kariéra youtuberov.

Gejmrík z toho už má aj celkom money, ale obidvaja máme ešte aj "ďalšie" zamestnanie. On je konkrétne profesionálny fotograf a ja robím grafický dizajn.

Sme v podstate také skoro dvojičky, keď si to tak vezmete. Rovnaké záujmy, vek, všetko podnikáme spolu a tak.

,,Prečo si neprešiel cez kuchyňu?" prehodím ponad plece, zatiaľ čo nám schmatnem dva Monstery z poličky nad mojim počítačom.

Pre vysvetlenie - každý z nás má vlastné štúdio, ktoré je prepojené mini kuchynkou, takže sa k sebe v pohode vieme dostať bez zbytočného čakania, či kľúčov.

,,No, ehm, už zas nemám klíče.." povzdychol si a hodil sa na menšiu pohovku pod oknom.

,,A tentoraz sa to stalo...?" opýtam sa, zdvíhajúc obočie a podávajúc mu energetický nápoj.

,,Zapomněl jsem je u té kamarádky, o které jsem ti říkal." povedal a odvrátil odo mňa pohľad. Následne si odchlipol z plechovky a tvár sa mu skrivila do neidentifikovateľného výrazu.

,,No fuuj, co to je Keloo?" opýtal sa znechutene.

,,Čo by to malo byť? Normálny-" pobavene odpovedám, zatiaľčo sa napíjam svojho pitia, no v strede vety mi dojdú slová a obsah mojich úst mieri naspäť do plechovice.

,,Ó nie, toto musí byť expirované už teda dosť dlho." skonštatoval som a pátral po dátume spotreby.

,,Dost dlouho?! Spíš tak dřív, než byl stvořen svět." zvolá so stále pohoršeným výrazom.

,,Daj, nech sa toho čo najskôr zbavíme." poviem, vytrhnem mu tú žbrndu z ruky a bez zaváhania to vylejem do drezu v kuchyni. Keď vyhodím plechovky a umyjem si ruky vyrazím so šialeným úsmevom naspäť do štúdia.

Potichu privriem dvere a po špičkách sa blížim ku sedačke s vyvaleným Gejmrom. Zase si s niekym písal a usmieval sa do blba. Nepozastavoval som sa nad tým a pomaly položil ruky na opierku. Vyšvihol som sa, preskočil operadlo a pristál som s nohami okolo Gejmrovho pásu. Ten od ľaku pustil telefón na zem a ja som toho momentu využil. Jednou rukou som mu tie jeho prišpendlil za hlavu a zadíval sa na neho diabolským výrazom.

,,O tom ani nepřemýšlej, Kelouši." povedal s vydeseným pohladom.

,,It is too late now." skonštatujem hravým hlasom a moja voľná ruka zablúdi k jeho krku a hrudi. V momente, keď som ho začal neúprosne štekliť sa miestnosťou rozoznela zvučka z Batmana.