♦ 14 ♦ - "Spomienky ma raz zabijú"

1.1K 73 8
                                    

!!!!WARNING!!!

Pieseň na boku si pustite, až keď to uvidíte poznačené v texte poviedky!!! Táto pieseň sa na začiatok poviedky nehodí!!! Ďakujem za pochopenie. ♥

Mnohokrát je ťažké zabudnúť na stratu milovanej osoby, inokedy je obtiažné si na ňu spomenúť. - Guillaume Apollinaire

Pohľad Mii

Žalúzie boli zatiahnuté a v izbe bola tma. Jediné čo izbu osvetľovalo bolo sivé žiarenie. Každú chvíľu sa nám v ušiach rozoznel zvuk hromu a izbou preletelo biele svetlo. Ako rýchlo, sa objavilo, tak aj zmizlo. Na okno rýchlo dopadali kvapky dažďa v pravidelných intervaloch. Sedeli sme na posteli a takmer bez dychu sme skenovali plazmu na skrinke. Tlačili sme do seba pizzu a miešali ju s pop cornom, chipsami, tyčinkami a colou. Na záver prišla cukrová vata. S námahou sme otvorili kelímky a pretočili očami nad sladkou dobrotou. Už sa do nás nič nevošlo, ale keby sme toto neochutnali, spáchali by sme smrteľný hriech. Trochu som podskočila pri výkriku z televízie a Niall sa na mne zasmial. Film už končil a ja som si vydýchla, keď celá obrazovka stmavla a film skončil.

“Som prežratá, ako prasa,“ zasmiala som sa a Niall spolu so mnou.

“Tak to nie si jediná,“ vravel Niall a hladil sa po bruchu.  

“Pozri, aké mám brucho, ja asi prasknem.“ Niall sa na mne zasmial a posadil sa. Prisadol si bližšie a pohladil ma po bruchu.

“Bude to dievčatko, alebo chlapec?“ opýtal sa so smiechom.

“Neviem ešte, rozhodla som sa, že sa nechám prekvapiť.“

“Vaše prvé?“

“Áno. Vyzerám, žeby som ich mala viac?“

“Nie, len sa pýtam. Ja už budem mať tretie.“

“Vážne? Nevyzeráte na to,“ zasmiala som sa.

“V dnešnej dobe plastika dokáže veľké veci moja drahá.“ Bože, on je úžasný. Vtipnejšieho človeka som ešte nevidela. Je oveľa vtipnejší, ako Lucas a tie jeho vtipy.

“A vy budete mať chlapčeka, alebo dievčatko?“ opýtala som sa so záujmom v hlase.

“Ja mám už dve nádherné dievčatká, takže teraz by som sa potešila chlapčekovi.“

“Niall, ty si úžasný!“ vyhŕkla som a objala ho.

“Tak to ti teda ďakujem za kompliment. Mia, čo je tam dole?“ opýtal sa, keď som sa od neho odtiahla.

“Kde dole?“

“No, keď ideš z garáže do domu. Je tam akoby ešte jedno poschodie pod zemou. Čo je tam?“ Vyzeral, že ho to vážne zaujíma.

“Je to jedno poschodie pod zemou. Sú tam rôzne veci. Ak chceš, môžeme sa tam ísť pozrieť.“

“Rád by som sa tam šiel s tebou pozrieť.“ Postavil sa z postele a podal mi svoju ruku.

“Ďakujem.“ Venovala som mu milý úsmev a natiahla sa po Lucasovu mikinu.

“Nemáš začo ďakovať. Veď tehotným predsa treba pomôcť.“

“Ty si taký pako! Poď!“ Ťahala som ho za ruku dolu schodmi až sme sa ocitli pod zemou. Rozsvietila som a okolo nás sa objavilo pár dverí.

“Tamtie, čo sú oproti schodom vedú do garáže. A tieto vedú do posilňovni.“ Otvorila som prvé dvere sprava. Vošli sme dnu a ocitli sa vo veľkej telocvični plnej moderných strojov na cvičenie, činiek, lôpt, žineniek, boxovacích mechov a rôznych iných blbostí. Celé toto podzemné poschodie je také veľké, ako poschodie s izbami. Akurát tu je tých dverí iba päť. Jeden vedú do garáže a ďalšie štyri sa rozdelili tak, aby bola každá miestnosť rovnako veľká. Vyšli sme z posilňovni a ja som otvorila druhé dvere sprava.

Zničil si tú, ktorou som bola, zničí ťa tá, ktorou budem (Harry Styles - SK)Where stories live. Discover now