Why Is So Hard To Say | ZACH HERRON | SK

18

Dostala som krámy. Včera večer. V posteli som plánovala ostať ceý deň. Celučičký. Bolo presne deväť hodín, keď ma niekto vyrušil. A ja som si myslela, že ho na mieste zavraždíˇm. Niekto otvoril dvere. Ja som na znak toho, že už som hore zakňučala. ,,Idem do obchodu. Prosíš si niečo špeciálne?" Milo sa ma opýtal Jonah. Ja som sa usmiala. Beriem späť. Je tu ako na zavolanie. ,,Hej potrebujem. Potrebujem jednu čokoládovú zmrzlinu. Aby bola čo najtmavšia a aby jej bolo čo najviac. Potom ťa poprosím o jednu oreo milku a jednu karamelovú. Nechceš si to začať zapisovať?" Spyýtala som sa len tak mimochodom, keď som uvidela jeho zdesený výraz v tvári. Rýchlo si vybral mobil, naťukal tam niečo, a ja som mohla pokračovať. ,,Chcela by som ěste jedno granátové jablko, môžeš mi priniesť ešte jednú horkú čokoládu. A ešte aby som nezabudla, dones mi tresku. Teda treskový šalát. A nič nepokazíš ani olivami a nejakým plesnivým syrom. Ďakujem. Si zlatý." Usmiala som sa naňho a ľahla som si do postele jemu chrbtom. Počula som, ako zostal ešte chvíľu prekvapene stáť, potom sa otočil a zatvoril dvere. A zachvíľku som už len počula krik. ,,Upozorňujem vás! Dávajte si pozor na Terezku. Dostala krámy!! Dostala krámy!!" Pobehol po celom dome a vykrikoval. Ja som si len prikryla vankúšom uši, a snažila som sa zaspäť. A možno by sa mi to podarilo, keby sa do mojej izby nenasťahovalo celé osadenstvo tohto domu. ,,Čo tu dopiči chcete? Je vám to vtipné? Kľudne sa tu pozerajte ako keby ste boli v ZOO a atrakcia je žena s krámami. Podíďte bližšie! Výstavný exemplár. Podťe len poďte! Zachvíľu prebehne ranné kŕmenie. To si erčite nenechajte ujsť." Vykrikovala som po nich. Oni sa chytali za bruchá, a snažili sa chytiť dych. V preklade, smiali sa. Alebo nie. Oni sa rehlili. Alebo rovno vrieskali od smiechu. Kokoti. ,,Čo tu teda chcete?" Povedala som už trošku kľudnejšie. Zababušila som sa do periny. ,,Ideme na výlet. Poď s nami." Odpovedal mi Jake. ,,A ty si myslíš, že akože teraz vyzerám na to, že by som chcela niekam ísť? Alebo s niekým byť?" Uzm som zase po ňom kričala. Hold, hormóny. ,,Kľúd. Len som sa ťa pýtal. Nemusíš hneď tak vyšilovať." ,,My teda pôjdeme keď sa vráti Jonah, a nechá ti tu jedlo." Doplnil ho Logs. ,,A vrátime sa až večer." Dodal ešte Jack. ,,Kam vlasne idete?" Spýtala som sa ich bez záujmu. ,,Ideme niekam asi na túru." Ja som si odfrkla. ,,Už vypadnite. Chodťe. Noo. Utekajte už." Vravela som medzitým, ako sa už našťastie pratali preč. ,,Terka?" Pozrela som sa na Daniela, ktorý zostal v izbe. ,,Nooo?" Ospalo som sa ho opýtala. ,,Nechceš tu spoločnosť? Vieš, úprimne, túry neznášam. Hlavne tie Loganove." Zasmial sa. Teda zachichotal. Udmiala som sa ,,Pre teba je tu miesto vždy." Poďakoval mi a šiel mi dole zobrať jedlo, ktoré nakúpil Jonah.
Vrátil sa, z celým nákupom. Doniesol mi ešte ak lyžičku, vidličku a nejaké pečivo k treske. Ja som zapla telku. ,,Nebude ti vadiť maratón Twilight?" Spýtala som sa ho. On káporne pokrútil hlavou. Ľahol si ku mne do postele, a ja som pustila prvú časť. Ešte sa ani úvodné titulky neskončili, a ja som už cítila slzy na lícach. Daniel sa na mňa starostlivo pozeral. ,,Nemám ti niečo doniesť?" Ja som sa zamračila. ,,Ty ticho seď, obímaj ma a akceptuj šesť hodín neustáleho plakania. A ešte rátaj s tým, že budeš mať mokré tričko." Zavrčala som naňho. Zdvihol ruky v obrannom geste a usmieval sa. Oprela som si hlavu o jeho hrudník. Podal mi čokoládu, dokonca mi ju aj rozbalil. Ja som mu ju bytrhla z ruky, na čom sa len zasmial. A v takejto príjemnej, krámamy navidenej atmosfére sme strávili celý deň. Ani neviem kedy som zaspala. Len som cítila ako sa Daniel zdvíha. Ja som si ho pritiahla, niečo nezrozumiteľné som zachrapčala. On sa potichu zasmial a myslím, že zachvíľu aj zaspal.
Ráno som sa zobudila v prázdnej posteli. Akože bola som tam ja, ale Daniel už nie... Vstala som, obliekla som si tepláky a nejaké tričko, a zišla som dolu do kuchyne. Tak som našla Corbyna, ako pripravuje praženicu. ,,Dobré ráno. Ako si sa včera mala?" ,,Náhodou, celkom fajn. A aj tebe dobré." Sadla som si za stôl. On mi hneď doniesol kafe aj s vajíčkami, hriankou a nejakou zeleninou. Ja som sa len udivene pozerala, čo robia krámy za divy s chlapmi. Poďakovala som mu a pustila som sa do jedenia. S plnou pusou jedla som ho pochválila. ,,Máu tualý oujem, e epšie uajíčka suom u živuoe neuedla." On sa zasmial. ,,Nerozumiem ti ani slovo. Ale kľudne pokračuj." Ja som sa naňho urazene pozrela.
Za chvíľku prišli dole všetci okrem Jacka, lebo ten spí kľudne aj doobeda. Dopila som si kávu, ospravedlnila som sa. ,,Sorry chalani, musím ísť spraviť nejakú robotu. Ale keby ste niekam išli zavolajte ma." Oni prikývli a ja som už upaľovala hore schodami. Tam som vyriadila nejaké maily a telefonáty. Keď som bola hotová, otvorila som si nejakú hororovú knihu, a začala som si čítať. Niekto mi zaklopal na dvere. ,,Ďalej!" Zakričala som. Vo dverách sa objavil Jack. ,,Poď si zahrať Fortnite alebo nejaké Pub-g." ,,Jasné rada." Tak sme celý večer strávilu s Jackom a Corbynom pri hraní hier a pití Coca Coly. Jack a Corbyn ma síce porazili, ale občas som vyhrala aj ja. Hlavne som sa teda strašne dobre zasmiala. Do nejakej pol noci sme sa hrali na playku. Ja som sa s nimi potom rozlúčila, lebo som bola vážne unavená. Dala som si rýchlu sprchu, umyla som si svoje zúbky, a odobrala som sa do postele. Moje pyžamo sa skladalo z nočnej košele, v ktorej mi bolo ale túto noc extrémne nepohodlne. Stále som sa prehadzovala, furt mi bolo buď teplo alebo zima, potrebovala som sa napiť a podobné chujoviny. Vzdychla som si, a začala som počítať do dvadsať. To robím vždy. Počítam do dvadsať, a pripravujem sa na vstávanie z postele. ,,Devätnásť, dvadsať." Zdvihla som sa. Zatočila sa mi hlava, a ja som sa zatackala. Musela som sa oprieť o dvere a zanadávala som si. Nejako som zišla dolu po schodoch, a počula som v kuchyni hlasy. ,,Jake, ale to kurva nejde!" ,,Logan ale ja musím. Podpísal som už tú zmluvu." ,,Ale ty nechápeš, že naša sestra teraz prišla, ty ju ani poriadne nespoznal. A ty teraz chceš odísť. Veď sa uvedom." Zalapala som po dychu. Nevedela som čo sa deje. Vošla som do kuchyne a opýtala som sa ich zarazene ,,Čo sa deje? Kam odchádzaš Jake??" Oni sa na mňa prekvapene pozreli.

🌹