Creepypasta

Zvedavosť

Detektív sprevádzal rodičov cez márnicu. "Je mi to tak strašne ľúto. Musím vás varovať, bude to dosť veľký šok. Musíte sa pripraviť."

Priviedol ich k jednej z kovových zásuviek a vytiahol ju, odhalil malé telo zabalené v bielom materiály. "Ste pripravení?" opýtal sa. Pomaly a neochotne prikývli. Keď odtiahol plachtu, žena padla na kolená, plakala a dávila. Manžel sa k nej skrčil položil jej tvár do hrude a stlačil si oči v neúspešnom pokuse zostať vyrovnaný a pokojný pre svoju ženu. Otvoril ústa, aby niečo povedal, ale žiadne slová z neho nevyšli. Prečistil si krk a ticho vytlačil niekoľko sotva počuteľných slov. "To... To je ona. To je naše dievčatko."

Na stole ležalo malé dieťa, okolo 8 rokov staré. Jej tvár, ruky a ramená boli z polovice zjedené s malými kusancami hlodavca, ktoré boli rozptýlené po jej koži. Tuhé biele vlasy pokrývali roztrhané šaty a strapaté blond kučery. Na polovici jej tváre, ktorá zostala neporušená, bol radostný, potešený úsmev, zmrazený po zvyšok času.

"A-ako?" vyhŕkol muž. Jeho manželka pokračovala vo vzlykaní do jeho košele a premočila ju svojimi slzami.

Detektív zaváhal. "My... Vytiahli sme ju z kanalizačného potrubia. Jedna ruka bola pripevnená k jaj boku, druhá natiahnutá. A jej tvár a ramená... No, vidíte."

Muž sa bezvýrazne díval na detektíva, ktorý pomaly pokračoval. "Nie sme si istí, aké zviera je za to zodpovedné, ale forenzný expert hovorí, že by to mohli byť zajace. Nie sme si istí, prečo by králiky konali týmto spôsobom. Najmä, keď dievča bolo stále naži-" nepokračoval.

"Prečo sme ju pomenovali Alica," matka hystericky vzlykala do ramena svojho manžela. Mali sme jej dať iné meno, hocijaké na svete." Keď aj muž začal vzlykať, položil ruku na hlavu svojej ženy. V druhej ruke držal silno pokrčené poznámky s nešikovným, detským písmom, ktoré čítal:

"Chystám sa nájsť moju králičiu dieru.

Viem, že vám budem chýbať a je mi to ľúto.

Ale nebuďte smutní...

Som v Krajine Zázrakov."