Surprise (Harry Styles & Niall Horan - SK)

1. kapitola

„Lola, preboha ťa prosím, poď dole" kričala na mňa mama.

„Veď už idem" zakričala som jej späť. Nechápem ju. Prečo ma stále naháňa? Veď ideme len do mesta „Už som tu" oznámila som zadychčane.

„Konečne" prekrútila som očami „Neprekrúcaj tými veľkými očiskami a padaj sa obuť"

„Ja nemám veľké oči" zafňukala som a odišla do predsiene „A nemám už ani dva, tak sa ku mne tak nesprávaj"

„No, slečna dospelá, pripravená na posledný nákup?" opýtala sa ma s úsmevom.

„Posledný? A kam ideš?" odpovedala som jej protiotázkou.

„Ja nikam, ale slečna dospelá odchádza do Londýna" zasmiala sa.

„Kám?" vyvalila som na ňu oči„Do Londýna? Veď prázdniny ešte len začali, kam mam ísť?" pozrela som na ňu pohľadom akoby jej chýbalo najmenej jedno koliesko.

„Nepozeraj sa tak moja zlatá, ideš do Londýna, k babke. Chce ťa vidieť a ostaneš tam ako dlho budeš chcieť" ozrejmila mi.

„Ale mami, to musím ísť už teraz? Chcela som byť ešte chvíľu s Codym. Ako mu to teraz poviem?"

„On tam pôjde s tebou a potom odíde na turné" zase sa dozvedám všetko posledná?

„Prečo zase nič neviem?" opýtala som sa.

„Už to vieš a preto lebo to malo byť prekvapenie" pohladkala ma mama po líci „No tak poď ty odulenec môj. Ideme nakupovať" zobrala ma za ruku a ťahala do auta, typická ona. V rádiu práve hrala jedna z pesničiek od Cher. Och, ako sa už len na ňu teším. Konečne ju zoznámim s Codym, snáď sa jej bude páčiť.

Nebývame ďaleko od centra mesta takže sme tam boli dosť rýchlo. Prvé kam sme zašli boli potraviny, doma už zrejme nič nebolo. Nákup sme odniesli do auta a pokračovali v nákupoch. Vymetali sme butiky. S mamkou je to sranda, nič neplatíš len si vyberáš čo sa ti páči. Veľa sme sa nasmiali a veľa sme toho nakúpili. Ja som si kúpila mikinu so Spongebobom a mikinu s Mickey Mouseom, dvoje riflí, svetrík, tričko cez plece, tielka a aby som nezabudla, jedny prekrásne šaty nad kolená a bez ramienok a samozrejme, že som nemohla odísť bez minimálne dvoch tenisiek. Mamina si kúpila nový kostým do práce, šaty, mikinu, rifle a športové tričko. Fakt sme toho mali dosť, ledva sa nám to vošlo do auta. Domov sme prišli neskoro večer. Mamina objednala pizzu lebo variť sa jej už nechcelo, zavolala som Codymu či nepríde na večeru. Prišiel zarovno s ocinom.

„Ahojte" pozdravila som ich a oboch ich vystískala.

„Ahoj miláčik" objal ma Cody.

„Ahoj slniečko" objal ma aj otec „Tak čo aký bol deň?" vyzvedal.

„Úžasný" zahlásili sme s mamkou jednohlasne a začali sa smiať.

„Zase ste boli na nákupoch?" zasmial sa otec.

„Hej a čo? Však keď už odchádzam musela som si niečo kúpiť na seba" odpyskovala som mu.

„Si hrozná Lola" zasmial sa.

„Nie som hrozná, možno trošku. Kedy to vlastne odchádzame?" opýtala som sa Codyho, ktorý tam doteraz stál a pozoroval ma.

„Na týždeň. Lola musíme sa porozprávať, osamote" pozeral na mňa zvláštnym pohľadom.

„Poď do mojej izby" zobrala som ho za ruku a spolu sme kráčali hore schodmi.

„Čo sa deje Cody?" začala som vystrašene.