Surprise (Harry Styles & Niall Horan - SK)

5. kapitola

Ráno som sa zobudila celá dolámaná. Celú noc som spala na gauči, a tak to aj dopadlo. Postavila som sa a popreťahovala, poobzerala sa po izbe a rozhodla sa čo urobím. Zbalila som si veci do kufra a objednala si taxík. Zišla som dole na recepciu a odhlásila som sa. Cody všetko zaplatil, stačilo už len podpísať akési papiere. Prišiel môj taxík, nasadla som a nechala sa odviesť na Down Street 52, tam totiž bývala moja babka. Vystúpila som z taxíka a taxikár mi pomohol s kuframi, zaplatila som mu a poďakovala. Postavila som sa pred dvere a zazvonila, otvorila mi babka.

„Slniečko moje, ty si prišla?" rozžiarili sa jej oči.

„Jasné, že som prišla. Čo si si myslela, že ťa tu nechám a neprídem?" usmiala som sa a hodila sa jej okolo krku.

„Poď dnu, prosím ťa. Nestoj pred dverami" zobrala som si kufre a vošla dnu. Bolo to tu nezmenené, všetko ostalo také aké bolo.

„Tvoja izba je v takom istom stave ako keď si odchádzala. Odnes si kufre a ja zatiaľ urobím čaj" usmiala sa a popchla ma hore schodmi. Odniesla som si kufre do svojej bývale izby. Vážne to tu bolo všetko po starom. Všetky fotky čo som tu nechala, všetci plyšáci, všetko to bolo stále tu aj so spomienkami. Kufre som si rýchlo vybalila a veci vopchala do skríň. Prezliekla som sa do teplákov a tielka a zišla som dole za babkou.

„Och, už si tu? Už som na teba chcela zakričať" zasmiala sa babka.

„No hej, som tu" usmiala som sa.

„Tak hovor. Ako sa máš? Čo je nové doma?" začala sa hneď vypytovať.

„Mám sa vážne dobre a doma je všetko po starom. Mamka s ockom pracujú tam kde vždy, stále sú doma a venujú sa Taylorovi. Chris stále študuje v Kanade, ale videla som jeho videá na youtube, je úplne perfektný. Niekedy ti ich ukážem keď budeš chcieť a aj Taylor je talent. Nádherne hrá na klavíri. Obaja sú neskutoční" usmiala som sa.

„A ty? Ty čo robíš? Stále si nenašla nič čo by ťa bavilo?" opýtala sa ustarostene babka.

„Babi prosím ťa, všetci chcete aby som mala na niečo talent. Prečo sa jednoducho nezmierite s tým, že ja talent nemám? Jedine ak tak na výrobu problémov" vybehla som na ňu, už ma to vážne nebaví počúvať stále dookola to isté.

„Prepáč, slniečko, ale je to proste neuveriteľné. Obaja tvoji bratia sú talentovaní len teba to obišlo" zosmutnela.

„Bože, snáď sa svet nezrúti keď ja nemám talent na nič" zasmiala som sa.

„Máš pravdu. Čo máš dnes v pláne?" opýtala sa ma.

„Chcela som ísť za Cher, ak ti to nevadí" pozrela som na ňu.

„Prečo by mi to malo vadiť? Len pekne choď a zabav sa" usmiala sa babka. Dopili sme čaj a ešte sme trošku poohovárali členov našej rodiny. Postavila som sa a išla zavolať Cher. Zdvihla mi hneď po prvom zvonení. Dohodli sme sa, že pôjdeme do našej obľúbenej kaviarne, tak za hodinku. To mi vyhovovalo. Osprchovala som sa, jemne namaľovala a obliekla si rifle čo som si kúpila ešte v Miami a mikinu so Spongebobom. Tú mikinu proste milujem. Obula som si tenisky, vlasy stiahla do drdola a pomaly som kráčala smerom ku kaviarni. Nebola ďaleko asi 15 minút cesty pešo. Do kaviarne som prišla niečo po tretej. Cher tam už sedela a čakala ma.

„Konečne" vybehla na mňa.

„Veď nemeškám, či?" pozrela som sa na hodinky, nemeškala som. Možno pár minút.

„Nie nemeškáš, to len ja som nervózna" naozaj nebola vo veľmi dobrom psychickom rozpoložení.

„Čo sa stalo? Z čoho si nervózna?" opýtala som sa jej.