Surprise (Harry Styles & Niall Horan - SK)

10. kapitola

LOLA

Presne tak ako som včera pri mojom podnapitom stave predpokladala som sa ráno zobudila s príšernou bolesťou hlavy. Pomaly som sa postavila z postele, no zatočilo sa mi v hlave a to ma prinútilo si aspoň na chvíľku sadnúť. Sedela som tam asi desať minút bez pohnutia a až potom som sa znova pomaly postavila, na moje prekvapenie sa mi v hlave už nezatočilo. Potichu som otvorila dvere na izbe a zišla dole do kuchyne. Zobrala som si tabletku, zapila ju vodou a opäť sa pomaly presunula do izby. Vošla som do kúpeľne a napúšťala si plnú vaňu horúcej vody. Zhodila som zo seba spodné prádlo, v ktorom som spala a vošla do vane. Sedela som tam asi okolo polhodiny keď niekto otvoril dvere na vedľajšej izbe, ktoré viedli do spoločnej kúpeľne. Medzi dverami stál, na moje veľké prekvapenie, Harry. Pretrela som si oči či náhodou nemám halucinácie.

„Čo tu robíš?" opýtala som sa a stiahla sa viac pod vodu, ktorá bola už pomerne dosť studená.

„Prespali sme tu s chalanmi" usmieval sa od ucha k uchu.

„Nešker sa ako mentálne zaostalý a vypadni odtiaľto" zamračila som sa, dosť ma bolela hlava a ešte tento mi tu chýbal.

„Mne je tu fajn" poznamenal a sadol si na kraj vane.

„Ale mne je tu zima" vytisla som pomedzi zuby.

„Veď ja ti nebránim aby si z tej vody vyšla" zasmial sa.

„Styles, vypadni odtiaľto lebo to trpko oľutuješ" stíšila som zlovestne hlas.

„Nemyslím si, že to oľutujem" zaškeril sa a vyšiel z kúpeľne. Výborne, už len to mi chýbalo aby tento exot snoril v kúpeľni, pomyslela som si. Vyšla som z vane a obmotala okolo seba uterák. Otvorila som dvere na svojej izbe a kohože nevidím rozvaleného na mojej posteli.

„To nemyslíš vážne" začala som podráždene.

„Čo?" nahodil svoj frajerský úsmev Harry.

„Chcem sa obliecť a chcem si ísť ľahnúť. Mohol by si odísť?" pomaly som sa upokojovala.

„Unavená po včerajšej noci?" podpichoval ďalej.

„Harry, prosím" prosila som ho, už som totiž nemala síl sa s ním hádať. Ostal však mierne zaskočený „Čo sa stalo? Čo tak na mňa pozeráš?" pozeral na mňa ako na zjavenie.

„Ja len, že za tie dva dni čo sa poznáme si ku mne prvýkrát milá" usmial sa.

„Viem byť aj milá keď chcem. Mohol by si, prosím ťa? Aspoň kým sa oblečiem" poprosila som ho znova.

„Tak ja sa otočím" usmial sa.

„Harry, tam sú dvere. V tejto izbe neostaneš kým sa ja budem prezliekať" zasmiala som sa.

„Tak dobre" otočil sa a kráčal k dverám namosúrene ako malé dieťa.

„Harry?" zastavila som ho ešte na chvíľku.

„Áno?" otočil sa s iskrou v očiach.

„Asi tu nebudeš mať nejaké veci" pozrela som na neho prosebne.

„V aute mám tričko. Doniesim ti ho?" usmial sa.

„Ak by si bol taký dobrý" tiež som sa usmiala. Bez slova sa znova otočil a odišiel. Za 10 minút bol späť aj s tričkom.

„Pači sa" usmial sa a odišiel z izby. Konečne som zo seba zhodila mokrý uterák, obliekla som si spodné prádlo a na to Harryho tričko, voňalo ako on. Zobrala som uterák a odniesla ho do kúpeľne. Začala som byť smädná tak som otvorila dvere na izbe a videla ako Harry sedí na zemi s fľaškou v ruke a čaká.