Poviem vám úprimne, že som spočiatku vôbec nemal v pláne ísť do kina na tento film. Keď som prvýkrát videl trailer, hneď som vedel, že od neho nemám mať veľké očakávania. Nakoniec sa mi ale predsa len naskytla príležitosť. Toto sú moje pocity:
Začnem asi príbehom: Film začína rýchlo zhrnutou love story medzi rodičmi Aquamana, ktorý bol síce dosť klišé, ale za tak krátky čas ma zahrial pri srdiečku oveľa viac, ako napríklad príbeh Thora a Jane z konkurenčného univerza, s ktorým má rovnaký základ- dve spriaznené duše z dvoch od seba odlišných svetov. Detstvo Aquamana bolo na začiatku až prirýchlo zhrnuté, pričom útržky z tohto obdobia jeho života vidíme aj v priebehu filmu v podobe flashbackov, ktoré okrem toho, že sme sa cez ne dozvedeli viac o živote hlavnej postavy, mali aj osviežujúci efekt. Začiatok by bol oveľa lepší, keby nám divákom producent najprv ukázal ponorkovú scénu, ktorá bola prvou scénou, kde vidíme schopnosti hlavného hrdinu a tiež prvého z dvoch záporákov. Týmto by nás hneď hodil do hlbokej vody a tak vytvoril oveľa väčší záujem zistiť o minulosti viac. V neskorších fázach filmu sa príbeh stáva až príliš jednoduchým. Scenáristom očividne dochádzali nápady, keďže stále, keď sa zdalo, že sa príbeh pomaly dostáva do slepej uličky, scénu prerušil nečakaný výbuch. Keby sa to stalo len raz, tak by sa to dalo prehliadnuť. Ale tento už aj tak neoriginálny prvok bol v priebehu filmu použitý až trikrát.
Vo filme môžeme vidieť dve samostatné záporné postavy: Ocean Mastera a Black Manty. Tieto dve postavy sa od seba líšili ako pôvodom, tak aj motívom. Kým David Hyde- pirát z pevniny- mal za motív svojho konania pomstu za smrť otca, brat Aquamana sa nechcel vzdať trónu Atlantisu. Tieto postavy však mali jedno spoločné. Ani jeden z dvoch záporákov nebol ničím zapamätateľný, keďže sme voči nim ako diváci necítili ani nenávisť, ani ľútosť, ktorú by si síce obaja zaslúžili, pretože ako jeden, tak aj druhý, stratili niečo, na čom im nadovšetko záležalo. Žiaľ, film postupoval prirýchlo na to, aby v nás mohol vyvolať silnejšie emócie. Takisto výkony hercov, rovnako ako u iných postáv, pri tých záporných neboli ničím výnimočné.
Klišé momenty ako stretnutie s matkou po desaťročiach zmenenou na nepoznanie naďalej pokračovali, ale asi najviac zbytočná vec v celom filme bola prudká love story medzi Aqamanom a Merou, ktorá trvala len jednu scénu. Vo filme ju vidíme len preto, lebo láska medzi hrdinom a vedľajšou postavou je podľa scenáristov očividne neoddeliteľnou súčasťou filmov o superhrdinoch. Snénáristi film tiež obohatili typickým DC humorom pozostávajúci z hlášok, ktoré nasledujú za sebou tak rýchlo, že divák nemá čas sa na nich ani len zasmiať. Jednoducho trapas. Na druhú stranu cením puto vytvorené medzi postavami a ich zbraňami, čo je pre mňa veľkým plusom v akomkoľvek príbehu. Zapáčila sa mi aj hlavná myšlienka spojenia dvoch svetov a postava Aqamana, ktorá bola akýmsi mostom medzi nimi. Pripomenulo mi to príbeh Harryho Pottera, na ktorom som vyrastal.
Poďme sa presunúť na technickú stránku filmu. Tá vyzerá celkom zmiešane. Kým efekty vyzerali ako z videohry z minulého desaťročia (čo je žiaľ typickým znakom pre najnovšie DC filmy), kameraman a strihač mali dosť priestoru a času vyhrať sa. One-take zábery boja na blízko, voľný pád z útesu do vody, dronové zábery, otočenie kamery o 720° okolo postáv, ktoré sa vám pred očami menia, time laps história Atlantisu... Čo sa kamerových záberov týkalo, snímok by sa dal nazvať umeleckým kúskom a pomaly by sa mohol porovnávať aj s Dark Knight trilógiou. Horšie na tom boli efekty, keďže 95 percent celého filmu bolo natočených v štúdiu pred modrým plátnom a s minimom fyzických rekvizít. Dokonca aj trojzubec - zbraň, ktorá je dôležitou súčasťou príbehu - je dotvorená digitálne. Podmorské živočíchy aj samotné prostredie vyzerali umelo. Brnenie vojakov z podmorského sveta pripomínalo to z hračkárstva. Kostýmy tiež neboli žiadna sláva. Nijakým spôsobom nevysvetlené nelogické veci ako napríklad horenie pod vodou ani nepotrebujú komentár. Asi jediný efekt, ktorý dokážem z celého filmu pochváliť, bol efekt pohybu vlasov postáv pod vodou, ktorý sa dosť podobal realite. Doteraz neviem, ako ho spravili.
Film Aquaman aj napriek svojim neprehliadnuteľným nedostatkom prekonal moje očakávania. Na typ filmu patriacemu k tým, ktoré sú vyrábané ako na bežiacom páse, to bol celkom dobrý výkon. Žiadne výnimočné ocenenie si ale filmy ako tento nezaslúžia.
