Owlyss

Časť 5.

( prosím prečítať dole slová autorky 🥰)
Dievča:
Zahltila ma otázkami. Ani som si neuvedomila ako tam len čumím s otvorenými ústami, nechápajúc čo mi Naomivôbec hovorí, rozprávala príšerne rýchlo. Keď som sa vzpametala, odpovedala som jej na jedinú otázku ktorú som zachitla: "Áno tie obrazy sú moje, rada maľujem vo voľnom čase." Teraz sme sa vymenili ona na mňa zízala s ústami dokorán. Nevedela som či to je lebo neverila, že tie obrazy sú moje alebo, že som jej vôbec odpovedala. Vyzeralo to že už sa ma nebojí, strach v jej očiach už nebol vidieť, bola som z toho šťastná. Nikdy som nemala priateľov no až na......, to je nie je poctatne. Nechcela som k nej byť zlá ale inú možnosť som nemala, ešte by na to prišla a bola by to katastrofa. Tá menšia nenávisť ktorú som k nej pociťovala predtým zo mna úplne vyprchala. Rada by som sa s ňou spriatelila ale vedela som, že po tom incidente by žiadosť odmietla.
Naomi:
Teraz som na ňu zízala ja. Nemyslela som si že mi odpovie a ešte k tomu to maľovala ona?! Tie obrazy vyzerali tak tak...... Ugh! Nedá sa to opísať. Ani som si nevšimla, ale už z nej nevychádzal hnev ani zloba nenávisť či strach. Bola náhodou veľmi príjemná. Prestala som zúfať a premýšľať nad plánom úteku už dávno. V tejto chatke mi bolo prijemne, cítila som sa tam ako doma. Toto dievča ma prekvapilo. Vizerá to že je celkom iná ako keď sa poneviera po dedine. Mala som veľa kamarátov no keby sa to tak dalo nazvať. Veľa ľudí sa so mnou bavilo len preto že moji rodičia sú najbohatší z celej dediny. Nenávidela som to, ako sa ľudia so mnou bavia ale neprejavujú najmenší záujem o mňa veď ma ani nepoznajú. Nemohla som sa im vyhnúť boli vždy a všade, naozaj som to nemala rada ako má súdia a kamarátia sa so mnou nie kvôli tomu aká som ale kvôli tomu koho som dcéra. Toto som rodičom povedať nemohla. Keď som to aj skúšala neverili mi. Bola som z toho na nervy vždy som dostala tu prednášku že som lepšia ako ostatný a mám sa tak aj správať. To ste mali vidieť tvár mojich rodičov keď som domov doniesla jedno dievča z pomaly tej najchudobnejšej rodiny a predstavila ju ako moju novú najlepšiu kamarátku. Mala som ju fakt rada nestarala sa o to koľko mám peňazí ale aká som. Keď som s ňou prešla prah dverí mama skoro dostala infarkt a otec mi vyhodil kamošku z domu! Mala som svojich rodičov rada ale toto presahovalo hranice. Jak som tam na dievča pozerala došlo mi že by som sa s ňou chcela kamarátiť ale určite by to odmietla alebo by to dopadlo ako skoro s každým iným. Ale nemuselo by. Chvíľu som sa rozhodovala či áno či nie, spýtať sa alebo mlčať. Myslela som si že ani jedno nebude dobré. Nakoniec som sa rozhodla urobiť nasledujúce: " Prečo?" spýtala som sa jej.
Po sto rokoch som späť. Ak chcete vedieť dôvod tak to bolo lebo môj predpísaný papier som stratila a asi predpredvčerom ho našla (celá ja)😅 a to som to chcela vydať na štedrý večer potom na nový rok s neskôr na Valentína ale no zrejeme nevišlo. Chcem vydávať častejšie tak dúfam že sa to podarí.
Som veľmi rada že mi píšete ale mne nejde odpísať tak sa prosím nehnevajte za chvíľu to bude spravené takže môžete kľudne písať ďalej.
Čo sa týka mojej druhej knihy tam budem menej aktívna ak vôbec lebo sa chcem venovať tejto.
Som moc moc moc rada že táto kniha dostala 100+ zhliadnutí mám vás veľmi rada ste super🥰😘
Chcela som spomenúť aj sovicka111
D4ever---- , Johykk , RoaaAlhyssainy a beruza veľmi pekne dakujem za follow prosím choďte dať aj im.
Vaša Owly72😘