Surprise (Harry Styles & Niall Horan - SK)

23. kapitola

 „Takže pán Styles sa o vás postará?" pozrel na mňa doktor, znova sa snažil ovládnuť svoj smiech ale veľmi mu to nevychádzalo.

„Postará" prikývla som „Pán doktor, ďakujem vám za všetko" usmiala som sa na neho a objala ho.

„Nemáte za čo Lola. Snáď sa ešte niekedy uvidíme" pošepkal mi aby som to počula len ja a odišiel.

„Čo ti šepkal?" vyzvedal Harry hneď ako sa za ním zavreli dvere.

„Nič mi nešepkal ty zvedavec" zasmiala som sa.

„Neverím ti, ale musím už ísť, takže nemám čas to z teba ťahať" pomalým krokom sa ku mne približoval.

„Ahoj" vbehla som do kúpeľni a zamkla dvere, teraz už obe dvere.

„Lola, toto mi nerob" fňukal.

„Ahoj Harold. Vidíme sa zajtra" zatiahla som sladko.

„Aaaa, ženská jedna nepodarená" počula som ako zúri, potom buchli dvere. Zasmiala som sa len tak sama pre seba a zhodila zo seba všetko oblečenie. Pustila som si teplú vodu a postavila sa pod ňu. Konečne voda, pomyslela som si. Pod tečúcou vodou som stála oveľa dlhšie ako som plánovala, a tak  keď som konečne vyšla vonku už bola dávno tma a ja som bola zase unavená. To určite z tých liekov čo mi dávajú, zhodnotila som okamžite. Prezliekla som sa do čistých vecí a ľahla si do postele. Pustila som si na iPode, ktorý mi kúpila mamka, keďže tamten sa mi pri autonehode rozbil, pesničky a pomaly som zaspávala. Nemohla som sa dočkať rána.

Ráno som sa zobudila s veľmi dobrou náladou. Obliekla som si legíny, voľné tričko, vlasy som si zopla do drdola a sadla si na posteľ. Čakala som na doktora alebo aspoň na Harryho. Ale radšej by som videla doktora, ten má pre mňa prepúšťaciu správu, ktorú tak očakávam. Rozmýšľala som kedy a kto príde ako prvý, keď v tom vošiel do izby doktor.

„Dobrý Lola" usmial sa.

„Dobrý" úsmev som mu okamžite opätovala.

„Tak čo, tešíte sa domov?" sadol si vedľa mňa.

„Veľmi. Kedy môžem odísť?" otočila som sa k nemu.

„Primár vám podpisuje prepúšťaciu správu a potom môžete odísť. Vidím, že ste už aj zbalená" zasmial sa keď videla moju radosť.

„Nemohla som sa dočkať odchodu. Pán doktor? Ja vlastne ani neviem vaše meno" pozrela som na neho trocha zahanbene.

„Moje meno je Owen Rogue" usmial sa a podal mi ruku.

„Moje meno už viete ale aj tak, ja som Lola Andrew" potriasla som mu rukou.

„Bude to veľmi zvláštne ak vám navrhnem tykanie?" hanblivo sa opýtal.

„Mám 18, vy by ste mali rozhodnúť" usmiala som sa.

„Ja by som vám rád tykal a bol by som rád ak by ste aj vy tykali mne" prisunul sa ku mne bližšie.

„Tak potom by sme si mali tykať" pozrela som mu priamo do očí.

„To som rád" usmial sa.

„Koľko máš vlastne rokov?" opýtala som sa ho len tak mimochodom.

„Ehm ... 28" preboha, vytreštila som oči.

„Tipovala som ti menej" musela som vyzerať dosť šokovane.

„Hej veď vidím, tváriš sa .. no, povedzme, že zaujímavo" zasmial sa „Idem po tu správu. Hneď som späť" usmial sa a odišiel. Preboha flirtujem s doktorom, ktorý ma 28 rokov, keby ma videl Harry prizabil by ma. Čo by prizabil, on by ma rovno zabil. Mala by som s tým prestať. Hanbi sa Lola. Och, bola som z toho nervózna tak som sa radšej rozhodla, že poprezerám izbu či som si niečo náhodou nezabudla. Bola malá tak mi to netrvalo dlho, hneď potom som sa pustila do kúpeľne. Nemala som šancu tam niečo zabudnúť keďže všetko som už dvakrát prezrela.