Z pohľadu Rose:
Sestrička a doktor sa rozhodli, že si dám pár dní voľno od školy. Ale mne to nevyhovovalo. Nebudem tak často vidieť Connie a nebudem môcť pracovať na projekte s Tylerom. Možno ho niekedy zavolám k nám domov aby sme dohnali zameškané. "Som zvedavá, čo povie otec až ma takto uvidí." zasmiala som sa a mama mi pomohla nastúpiť do auta. Nebolo to zas také zložité. Stavím sa, že otec bude chcieť vedieť všetko do podrobna rovnako ako mama. A ona mu to všetko povie. Mama naštartovala a vyrazili sme na ulicu. "Poviem mu všetko čo si povedala mne. Stavím sa, že bude mať rovnaký názor na toho chlapca." nehovorila som?
"Mami nebudem sa Justinovi vtierať. Vieš, on ma nemá veľmi v láske. A ani ja jeho." pozrela som sa na jej prekvapený výraz. "Takže to spravil naschvál?!" vykríkla zhrozene. Ups! Toto som nechcela. Musím jej to okamžite vyhovoriť lebo bude schopná udať ho na polícii. "Nie! Mami nebolo to naschvál, len hovorím, že my dvaja sa nemusíme. Preto nechcem aby mi pomáhal. Pomôže mi Connie alebo Sue s Jacksonom."
"No dobre ale ak budeš niečo súrne potrebovať a oni nebudú na blízku, choď za tým Justinom." pohrozila prstom a zastavili smepred našim domom. Otcove auto bolo na mieste takže už bol doma z práce. V nemocnici sme asi strávili dosť dlhú dobu. Otvorila som si dvere a mama mi vzala barle. Bolo ťažšie postaviť sa než si sadnúť. Keď sa mi to konečne podarilo a vošli sme do domu, otec si ma premeriaval phľadom, ktorý hovoril jasne, že nevie čo sa deje. Akoby to mohol vedieť? "Na nič sa ma nepýtaj,prosím .Mama ti to všetko vyrozpráva. Idem hore do svojej izby." školskú tašku, ktorú mi držala mama som si vzala do vlastných rúk a šla hore do izby. Než som sa konečne prezliekla (čo mi mimochodom trvalo hodnú chvíľu),počula som, že zvoní telefón na chodbe. Bola to Connie. Asi mi volala na mobil ale ten som stratila na ceste.
"Áno?" ozvala som sa po zdvihnutí.
"Rose? Počula som čo sa stalo. Si v poriadku? A mám novinky. Mohla by som ájsť k tebe spolu s Alice?" zdala sa mi byť udychčaná a nervózna. Žeby sa až tak bála o môj zdravotný stav? A prečo chce priviesť aj Alice?
"Prečo Alice?" spýtala som sa podozrivo. Nikdy sme sa s ňou nerozprávali. Nie žeby som ju nemala rada ale........
"No je to vážne! Ide o Saru. A Alice nám môže pomôcť." Sara? O tej som dlho nič nepočula. Novinky?
"Dobre príďte čo najrýchlejšie." zložila som a pomalým krokom som zišla dole na prvé poschodie. Veď rýchlym som ani nemohla! "Mami! Príde tu Connie a ešte jedna kamarátka. Musíme sa o niečom porozprávať." oznámila som im, čím som pritiahla ich pozornosť. "Chceš vedieť otcov názor? Prekvapí ťa to." načo? Veď je rovnaký ako jej. A prečo z toho robia takú vedu a debatujú o tom. Tak som mala úraz a čo? Som v poriadku, žijem. Nemôžu to nechať tak?! "Počúvam." prevrátila som očami a sadla si vedľa nich za kuchynský stôl. "Chcel by som sa s tým chalanom porozprávať." čože?!
"Nie oci! Panebože len to nie. Pozrite som v poriadku a nič mi nie je. Nemôžete to nechať tak prosím vás? nechajte Justina na pokoji." snažila som sa im prehovoriť do duše. Vždy to tak robím. Hrám im na city a potom ma počúvnu. Nie žeby to bolo nejaké zneužívanie, to by som si nikdy nedovolila. pčuli sme zvonček. Už tu musia byť tie dve. "Ešte sa o tom porozprávame." kývla som na súhlas a šla pomaly otvoriť.
"Bože ty vyzeráš!" vykríkla Connie keď ma zbadala. "Vďaka za povzbudenie kamoška." pozvala som ich dnu a tak sme šli hore do mojej izby. Sadli sme si na posteľ a Connie začala rozprávať. "Hádaj čo sme zistili. Do nášho prípadusa zaplietla aj Sara." "Aký prípad?" nechápala som o čom to hovorí. "Tak som to len nazvala. Tú vec s Justinom a tak." prikývla som a dala jej signál aby pokračovala. " No. Zistili sme, teda presnejšie Alice to zistila. Sara kedysi chodila s Marcusom. A keď zistila, že trénuje Justina na ten box, začala za Justinom doliezať. Vtedy sa Marcus s Justinom pohádal a prestal ho trénovať. Justin sa rozhodol, že s tým niečo musí urobiť. A tak raz po škole začali kolovať rôzne klebety na Saru, ktoré vymyslel práve on! Takže z toho vyplýva, že sa nenávidia a Sara možno nie je taká akú ju vykresľújú klebety."
Justin to celé spôsobil? nevedela som čo na to mám povedať. Bolo toho tak veľa. Ale s jedným som nesúhlasila. S tým, že Sara nie je taká akú ju vykresľujú klebety. Je presne taká! Ak by nebola, neurobila by to Marcusovi. Možno Justin spravil dobre, pretože za nič nemohol. Možno by som na jeho mieste spravila to isté.
"Páni...to je....je toho dosť." pozrela som sa na Alice,ktorá len mlčky sedela a pozerala do blba. Mala som pocit, že mi niečo tají. Teda vlastne nám, mne a Connie. "Alice ty ešte niečo vieš. Povedz nám to." odsekla som. Nemám rada keď niekto niečo začne a v polovici prestane. "Nič už neviem. Connie som povedala všetko." ozvala sa po prvý krát a dosť nervózne. Toto jej neuverím. "Alice, neverím ti. Hovor." vyzvala som ju. Bolo mi jedno, že mala strach z toho čo nám mala povedať. Bolo mi jedno aké strašné to bude. Len som to chcela vedieť. "V tom príbehu hráš dosť veľkú rolu aj ty atvoja rodina. Ale neviem nič viac. Len to." ja?! Moja rodina? O čom to tá šprtka rozpráva! "A vieš aspoň nejaké vodíkto? Kde by som mohla začať."
Pozrela som sa jej do tváre a videla v nej sarosti, nerozhodnosť a ešte niečo, čo som nevedela identifikovať. Ruku som položila na jej rameno ako znak toho, že mi má okamžite povedať to čo chce a to veľmi, veľmi rýchlo. Bola som nervózna a z toho čo som videla, bola nervózna aj Connie. Tiež nevedela o čom to Alice vravela. Tiež to chcela vedieť.
"Tvoj otec."
