,,Ďakujem za super popoludnie," usmiala som sa na Adama a spolu s Tombleronkou, ktorú mi nechal na cestu, som vyšla z nášho súkromného bunkru a kráčala preč.
To však nebol ten najlepší nápad, keďže som sa stratila. Presne, ako som vravela na začiatku, keď sme sem išli. Super, teraz ma budú musieť hľadať policajné psy a nakoniec, ak ma aj nájdu, bude zo mňa iba hŕba kostí, čo...
,,Hej, kam si tak rýchlo utiekla,huh?" dobehol ma Adam ,,viem, že si šikovná, lezieš po regáloch a tak, ale aj ja som sa tu po troch mesiacoch pracovania strácal."
Zasmial sa vlastnému vtipu a mne odľahlo. Takže si tie nenažrané psy môžu ísť hľadať kosti inde.
,,Lili, to predtým..." načal Adam tému, ktorú som myslela, že sme už dávno uzavreli. Ani jeden z nás sa k tomu po mojej zmene rozhovoru nevyjadroval, tak prečo zase začína?
,,Už vtedy som ti povedala, že to nič nebolo, tak prečo-"
,,Nechcem to rozpitvávať, okej? Len chcem, aby si vedela, že ak sa niečo deje a ja ti môžem pomôcť, rád to urobím," prerušil ma s týmito slovami Adam.
,,To je síce od teba milé, ale nič sa nedeje."
,,Vážne nič? Ten plač nevyzeral ako nič..." poznamenal, na čo som prevrátila očami.
,,Adam, dievčatá občas plačú. Tak sa upokoj, inak za seba neručím," dochádzali mi už nervy.
,,Jasné, všetko je úplne v pohode," predniesol sarkasticky, za čo som ho jemne rukou buchla do ramena a ďalej sa k danej téme radšej nevyjadrovala.
,,Lili?" prehovoril opäť po chvíi.
,,Meno moje," uškrnula som sa.
Adam sa na mňa s pobavením zahľadel: ,,To bolo čo?"
,,Slová, Adam, niektorí ľudia používajú slová a nečakajú, že ich myšlienky niekto telepaticky rozozná."
Nepochopil.
,,O čom to...?"
,,Hovor, čo si chcel!" zasmiala som.
Je možné, aby vás niekto štval, no zároveň ste sa vďaka nemu aj bavili? Ak nie, tak Adam by si to mal patentovať.
,,Vlastne už ani neviem," priznal a ja som mala pocit, že ho v momente zabijem.
,,To si zo mňa robíš srandu? Preboha, Adam, skleróza sa neprejavuje v sedemnástich. Láskavo vyklop, čo si chcel, pre mňa za mňa uži nejaké lieky, len to nerob mne, tej najzvedavejšej osobe. Vieš si predstaviť, aké-"
Ani som si nevšimla, kedy sme zastali. Vo mne sa rozbúril opäť ten hnev, ktorý zahnala oná spomínaná myšlienka a Adam bol znova jeho cieľom. Uprostred vety ma však prerušil. Tým najčudnejším spôsobom. Bozkom. Otočil si ma ku sebe a pritiahol si moje pery k svojím.
,,Čo to-" A znovu.
,,Ja ťa zahrdúsim, Adam, čo to, dopekla, stváraš? Si-" A znovu.
,,...normálny?" dokončila som šeptom, na čo ma, aj keď už nie na umlčanie, pobozkal.
Tie bozky neboli ako ten prvý. Na pár sekúnd sa nespojili dva svety, no vo mne sa opäť ukázal ten zvláštny pocit, no v ešte väčšom rozsahu. Prvýkrát som ho už neprikladala hladu. Potvrdením mi bolo aj naše posledné spojenie pier. Dva svety sa spojili, no ani koniec bozku ich nerozdelil.
Odtiahli sme sa od seba, iba na pár milimetrov, čelá sa nám dotýkali a naše úsmevy nemohli byť širšie.
,,Nechceš ísť zajtra do kina?" spýtal sa.
Hlavou mi prebehla myšlienka na všetkých tých ľudí tlačiacich sa v kine, na gýčovitosť tohto nápadu a na všetky pre a proti, ktoré by moje rozhodnutie mohlo obsahovať.
No aj napriek tomu som povedala ,,áno".
///
Ahojte 💚
Dúfam, že sa vám dnešná časť páči ❤️
Podľa mňa je veľmi, možno až priveľmi, sladká 😂
Som zvedavá na vaše názory💕
💚💚💚
BẠN ĐANG ĐỌC
Grinch Girl
Lãng mạn,,Vianoce som nikdy neoslavovala, nemala som na to dôvod, chuť ani vôľu. Bolo to tak každý rok a mne to nevadilo. Až kým neprišiel do môjho života niekto, kto mi túto myšlienku úplne vyvrátil..."
