OWN IT 2

1. Kapitola

"Chcela by som ti povedať, ako veľmi si mi chýbal. Pozerať sa ti pri tom do tvojich čierno-hnedých očí a dotknúť sa ťa.
Cítit tvoj dych na perách,
A povedať ti ako veľmi si mi chýbal.
Ako veľmi ma nikto okrem teba nazaujíma.
Cez to ticho, tú búrku
skrz najväčší dážď ja sama som.
Sama osamelá s tvojou dušou,
Zakaždým keď sa vlna rozpustí,
a vietor zafúka ťa vedľa seba cítim.
Každá veta z tvojho listu sa mi prehráva v hlave, s tvojím hlasom.
Ja len pozerám na východ slnka,
Čakajúc tu na tvoje objatie.
Cítim ťa i keď tu nie si.
Cítiš keď na teba myslím?
Možno to príde zajtra,
Možno to príde ešte dnes.
Že tvoje srdce,
Radosťou rozkvytne.
Tvoja prázdna tvár sa vytratí,
Hneď ako budeš v zajatí.
V zajatí srdca niekoho,
Kto bude tvoj šampión.
Tvoja múza pre dlhé noci,
Tvoja usmievavá tvár,
Keď tú tvoju slzi pohltí.
Ba sú to už roky,
Čo žiaľom sa trápiš.
Tvoja kniha spovedná,
kde o žiali básniš.
Spáli sa v plameňoch,
pri jeho silnom objatí.
Spolu,
V objatí potu.
Vzájomný tvoj dotyk,
Krehko sklamaný.
Dostal ma do mora,
Ako mačka kocúra.
Moje holé nohy na piesku,
Zvierajú medzi palcami miesku.
Tvoje ruky na mojom páse,
Tvoje snežné bozky,
V rozpakoch ma brali,
Do nočnej vlny bosí.
Ah, tie hviezdy nad nami,
Náš hrubý múr hádžu za nami.
Nosia nás v zajatí,
Ako my seba v objatí.
Nenazdajky jedna padá,
Chvost tej hviezdy svitá,
Ako moje srdce,
Zaplnené láskou radostne.
Kenneth, neviem sa dočkať dňa kedy ťa objímem a ja budem znova celá.."

,,Cítim ťa.." zašpekal som a slza mi dopadla na zdrap papiera ktorý mi poslala Samantha. Každý mesiac mi napíše list a ja viem, že aspoň niekto na mňa myslí.

,,Zas ona?" zoskočil z poschodovej postele Tom, len som prikývol a ukázal na list.

,,Bolí to Tom, veľmi.." priznal som sa a drtil list v ruke, Tom mi list vytiahol z ruky ,,Zničíš ho!"

Z ťažka som prehltol a pozrel sa na Toma ktorý ten list čítal. Zobral som mu ho po dočítaní z ruky a schoval ho medzi ostatné listy pod vankúš. Toma dali do mojej cele krátko po mne.

,,Marques." Ozvalo sa moje meno a ja som potľapkal Toma po ramene. Podišiel som k dverám. Dvere sa otvorili a v nich stál nadriadený strážnik, bol z nich najhorší.

,,Ruky za chrbát!" videl že som ich za chrbtom už mal, ale on to okomentovať musel.

Podišiel som ku okienku do ktorého som dal ruky a nasadili mi putá. Kráčal som do práce, rúbali sme sprosté drevo za malé peniaze.

Z toho som si mohol akurát kúpiť bagetu namiesto väzenského jedla. Tiež to nebola výhra.

Posielal som na súd už štyri papiere, vždy ma presunuli na čakanie. Nemal som ešte súd o tom, koľko si mám ešte odsedieť. Som tu už rok a štyri mesiace. Cítim sa akoby som už nemal nikdy vyjsť na slobodu. Stále čakám na ten deň, keď mi prídu oznámiť presný datúm o tom, kedy môžem opustiť tú nechutnú celu.

Pokrútil som hlavou a pustil som sa radšej do práce.