Nikdy sa nevrátia

Nikdy sa nevráti

Remus Lupin sedel v izbe, v chatrči v Yorkshire.
Fénixov rád má o chvíľu poradu, no jemu sa tam nechce. Komu by sa chcelo? Už je to pár mesiacov, čo je jeho najlepší kamarát mŕtvy.
Teraz už žije len preto, lebo chce dodržať to, čo si sľúbili s jeho kamarátmi.
-----
,,Myslíte, že tento svet bude lepší.” zamyslel sa James.
,,A mi mi s tým pomôžeme.” vyhlásil rozhodne Sirius.
Remus dal ruku medzi nich. James, Sirius a Peter spravili to isté.
,,Na lepší svet?” spýtal sa James.
,,Na lepší svet.” odpovedali sme jednohlasne.
----

Slza sa mu skotuľalá po líci. Zobral tašku a odmiestnil sa na Grimaldovo námestie číslo 12 do Londýna. Myslel, že sa rozptýli a že nebude myslieť na Siriusa. No opak bol pravdou. Rozprávali o tom, že ministerstvo uznalo Siruiusovú nevinu.

Remus nešiel domov. Nemal chuť len tak sedieť a nič nerobiť. Poznal v Rokforte každú chodbu, každý roh, každé zákutie. Možno ešte lepšie, ako jeho zakladatelia. Išiel do Rokvillu, no prišiel na to, že to nebol dobrý nápad. Uvidel obchod Flourish a Blots. Spomínal na to, ako si tu kupovali knihy. Sirius a James vždy kúpili knihy z transfigurácie. Nikdy mu nepovedali prečo. Išiel ďalej. Nechcel žiadne spomienky. No Rokville mu ich veľmi pripomínal. Z Troch metiel vyšla madam Rosmerta. ,,Kde máš zvyšok?” zakričala s úsmevom, no potom si uvedomila čo povedala. ,,Prepáč, ale boli ste nerozdeliteľný. Vždy ste tu sedeli, spolu a bavili ste sa. Boli ste úžasná partia.” Prikývol. Nezmohol sa na slovo. V krku sa mu vytvorila hrča. Šiel ďalej. ,,Aká škoda, že už nie sú spolu.” počul madam Rosmertu spoza chrbta.

Pred ním bola Škriekajúca búda. Bola vysoká a tmavá. Rozpadala sa a nikto ju neviužíval. Už to viac nevidržal a rozplakal sa. Šiel bližšie. Naskytol sa mu pohľad na Zakázaný les. Spomienky na to, ako James utekal pred acromantulou mu vyčarovali úsmev. Vošiel do Škeriekajúcej búdy. Chodba sa stále predlžovala. Pozrel do ľavej strany. Tu strávil najhorších päť rokov svojho života. Záškodnici mu pomohli, možno si ani neuvedomili ako. Odkedy ich spoznal, mal úplne iný život. Ich priateľstvo mu prinieslo radosť, šťastie a aj jeho druhú rodinu. Behali po lese, spoznávali zákutia Rokfortu, mali sa radi. Boli jeho rodina. Vošiel do miestnosti. Poškriabané steny, roztrhané kreslá a rozbitý luster v miestnosti ležali už veľa rokov. Na niečo si spomenul. V piatom ročníku, keď mu prezradili, že sa stali animágmi zahrabali do zeme fotku ich štyroch. Na znak, že keby sa stalo čokoľvek, ostanú priateľmi. Nehľadal ju bolo by to zbytočne. Nepotreboval byť smutný.

Nymphadora čakala dieťa. Remus mu chcel dať meno Sirius Remus Lupin na počesť svojich dvoch kamarátov, bratov. Lenže Nymphadora ho chcela pomenovať po svojom otcovi – Edward "Teddy". Vedel, že jej musí vyhovieť. Dieťa dostalo meno Edward. Remus si povedal, buď James Sirius, alebo nič. Nechcel pomenovať svoje dieťa len po jednom kamarátovi. Cítil, že by to nebolo spravodlivé.

Malý Edward Remus Lupin rástol. Remus a Nymphadora žili spolu, no Remus nikdy necítil, žeby bol úplne štátný. Nymphadora bola milá, láskavá, aj keď trochu nešikovná ale veľmi múdra, no nedokázala vyplniť prázdne miesto v jeho živote. To dokázali len traja ľudia. Traja ľudia, ktorých mal zo všetkých najradšej. Pomohli mu, keď bol v núdzi, neopustili ho, keď zistili, že je vlkolak, prijali ho, aj keď on nechcel, presvedčili ho, že nie vždy je správne držať sa pravidiel. Ukázali mu život. Aj keď ich rozdelili vedeli, že raz sa stretnú. Sirius utiekol z Azkabanu. Peter sa vrátil do kože človeka a James prišiel ako patronus. Nakoniec, keď sa so Siriusom stretol dokázal mu odpustiť, lebo to Záškodnici robia – odpúšťaju si. Doteraz ľutuje, že ho podozrieval. Ťa spomienka ho bolela. Bolela ho spomienka na Jamesa na Siriusa a aj na Petra.

Jeho koniec sa blížil a on to vedel. Vedel to a nebál sa. Vedel, že sa stretne so svojimi kamarátmi, svojimi bratmi, so Záškodnikmi.

,,Zostaň s Teddym!” zakričal Nymphadore a odmiestnil sa.

,,STUPEFY!” zakričal na Antonina Dolohova.
,,Avada Kedavra!” zakričal naspäť. Vedel, že toto je jeho koniec. Nevidel Nymphadoru. Posledné čo videl bol záblesk zeleného svetlo a smiech Bellatrix.

,,Remus?” počul Jamesa. Bál sa otvoriť oči. Čo ak by zmizli? Čo ak je to len sen? Nechcel sa sklamať.
,,Remus!” bol to Sirius. Jeho hlas poznal na kilometre. Ten hlas ho donútil otvoriť oči. Nezmizli. Boli nad ním. Smiali sa.
,,James? Sirius? Ked je Peter?” nemohol tomu uveriť, toto musel byť sen.
,,Nevieme. Neprišiel sem.”
,,James!” počul som krik Lily.
James sa zasmial ,,Už musím ísť bráško. Uvidíme sa.”
,,Kde to sme?” opýtal sa Siriusa.
,,Neviem, ale sme spolu a to je to najdôležitejších. Vstávaj. Je tu aj profesor Dumbledore.” na jeho úsmeve som zistil, že naňho chce nastražiť pasť.
,,Čo ste spravili, kým som tu nebol?” spýtal som sa, ale už som sa smial aj ja.
,,Nič čakali sme na kamaráta.” po edal a objal ho.
,,Ďakujem.” zašepkal som.
,,Nie je začo.” To už povedal James, ktorý sa k objatiu pripojil aj s Lily.

Záškodnici boli znovu po kope. Už nič ich nemohlo rozdeliť. Remus sa cítil šťastné. Bol s jeho rodinou.