Jedinečná

Všetko je inak

Zobudila som sa na zvonenie budíka. Je sobotáá! Konečne víkend, pomyslela som si. Rodičia vlastnia konský ranč a keďže obvykle koňov na starosti ja, v sobotu vstávam skoro. Hneď som vstala, obliekla sa a spravila si rýchly cop. Na raňajky som mala pripravené toasty. Najedla som sa a zobrala som do ruky jedno malé jablko. Obula som si topánky a vybehla von za Donou (hnedý kôň s bielou hrivou na ktorom najčastejšie jazdím). Vybrala som ju z boxu a dala jej jablko. Potom som ju pripravila na jezdenie. Milujem prechádzky zavčas rána. Vysadla som na Donu a vybehla s ňou na lúku. Ranný chladný vzduch mi prenikol do pokožky a cítila som sa sviežo. Po krátkej prechádzke som sa vrátila na ranč. Koňe už boli vo výbehu. Takže som odsedlala Donu a zaviedla ju k ostatným koňom. Je sobota čas na čistenie boxov. Vošla som do stajne kde oco čistil box svojho koňa. „Dobré ráno, Madi" ozvalo sa z krajného boxu. „Dobré, oci" zrazu mi zapípal mobil. Ahoj, Madi. Za 10 minút som pri vás. Rose Odložila som mobil do vrecka a išla som Rose čakať. Sadla som si na lavičku ktorú máme na terase pred domom. Za 5 minút dorazilo auto v ktorom Rose a jej mama. Rýchlo som sa postavila a bežala ku autu ale nestihla som pozdraviť Rosinu mamu. „Ahoj" objala ma Rose. „Čau" pozdravila som ju. Rose je jedna z dievčat ktoré tu chodia jazdiť a je to moja najlepšia kamarátka. „Dnes čistíme boxi." Oznámila som keď sme išli ku stajni. „Tak horsa do práce" Zasmiala sa Rose. S Rose sme sa pustili do práce. Na starosti sme mali 4 boxi. Ja dva, ona dva. Za hodinu a pol sme to mali zvládnuté. „Čo tak dať si malú prechádzku?" navrhla Rose. „Dobre ale ja si budem musieť zobrať Kenieho. S Donou som už bola ráno." usmiala som sa. Kenie je krásny čierny a vysoký žrebec na ktorom obvykle jazdil otec. Prechádzka bola kludná pretože sme poväčšine iba kráčali. Von sme boli neuveriteľné dve hodiny. Vrátili sme sa na obed takže sme koňe rýchlo odsedlali a zaviedli do výbehu. Ja som ešte išla pozrieť Donu zatiaľ čo ma Rose čakala pri jej koňovi. „Si pripravená si dnes zaskákať?" s úsmevom som sa spýtala Dony. "Jasné,už sa teším." začula som. Obzrela som sa ale Rose už bola v stajni a odkladala ohlávky a nikto iný tu už nebol. „Čo to...?" neprestávala som sa diviť. "To som ja Dona tvoj kôň." Znovu som začula. Čo to má byť, mám halucinácie či čo? pomyslela som si. "Ja ťa stále počujem J, choď za rodičmi oni ti to vysvetlia najlepšie" Dona ukázala papuľou na dom. Šla som dnu a stále som tomu nedokázala uveriť. Veď som sa rozprávala s vlastným koňom. Rose sa už dnu rozprávala s rodičmi. Sadla som si k nim za stôl. „Mami ja..." začala som."Čo sa deje?" spýtala sa mama. „Viem že to bude znieť čudne ale ja...počula som Donu rozprávať.Povedala že mi to vysvetlíte" pokračovala som. „Asi mi šibe" „Nie! Všetko je inak." povedala mama. „Madi, vieme že sme ti to mali povedať skôr ale nakoniec sme chceli počkať kým ju začneš počuť." Prerušil ju oco. „Madi, nešibe ti. U ľudí ako sme mi je to normálne." dodala Rose. „Čo?Ľudí ako sme my?" zopakovala som zmätene. „Madi, najprv sa nejedz a všetko ti vysvetlíme." Bez ďalších slov som začala jesť. Bola som už fakt hladná. Ale nevedela som sa dočkať ako mi to vysvetlia...