STAY /N.H./ SK

2. Dublin, whiskey a šaty

Malá časť zo mňa, tá, ktorá bola stále tou štrnásťročnou fanúšičkou, sa rozkričala. Jeho modré oči sa do mňa vpíjali a ja som nevedela prečo. Vyzeral byť trochu unavený, na tvári mal jemné strnisko. Oblečený mal obyčajný čierny sveter, ktorý len pridával na kontraste jeho očiam. Och bože! Nemôžeš na neho tak čumieť!

Vytrhla som sa zo svojho malého tranzu a otočila som sa ku svojim hranolkám, ktoré medzičasom čašníčka položila na bar a ja som si to nemala čas všimnúť, pretože som bola veľmi zaneprázdnená opätovaním pohľadu Niallovi. Odpila som si z čokolády a začala ujedať z hranoliek. Nevedela som, či mi je teplo kvôli horúcej tekutine, ktorou som si plnila žalúdok alebo z jeho pohľadu, ktorý som na sebe ešte stále cítila. Zimomriavky mi liezli celým telom a jemný úsmev sa pohrával na mojich perách vždy, keď som periférnym videním zachytila jeho pohľad. Vyjedala som svoj tanier s hranolkami, vychutnávala som si každú z nich. Chlap na stoličke vedľa mňa sa pomrvil a odkašľal si.

„Slečinka, vás som tuším niekde videl." Úlizne sa usmieval a neprestával mi čumieť do výstrihu. Vyšlo zo mňa len otrávené „uhm" a znovu som sa venovala svojim hranolkám.
„Ale no, nebuďte taká ostíchavá! Myslím, že to bolo na obálke časopisu...áno, áno...vy ste tá rajda z magazínu, čo číta moja žena. Naživo ste ešte viac sexy. Máte odvoz domov? Ja by som vás mohol zviezť...a to veľmi rád!" svojou spotenou rukou sa dotkol môjho kolena, až mnou trhlo. Zo znechutenia sa mi obrátil žalúdok. Z vrecka džínsov som rýchlo vytiahla bankovku a položila ju na bar. Kabát som si prehodila cez jedno plece a otočila som sa na toho úchyla, ktorý by mi mohol byť otcom.
„Je mi úprimne ľúto vašej ženy, keď musí žiť s takým nedonoseným, zakomplexovaným idiotom, ktorý sa nezmôže na viac, ako nazvať ženu rajdou. Ak sa ma ešte raz dotknete, bude to to posledné, čo vaša ruka kedy urobila, to vám sľubujem." Predniesla som trochu hlasnejšie, než som mala v pláne, čo zapríčinilo to, že sa na mňa teraz pozerala polovica kaviarne, vrátane Nialla, ktorého výraz tváre sa nedal prečítať. Dúfam, že sa aspoň pobavil.
„Príjemný večer, zvyšok si nechajte." Usmiala som sa na čašníčku, ktorá mala čo robiť, aby dokázala zakryť svoj smiech a posunula som bankovku ešte bližšie ku nej. Schmatla som kabelku a za nezrozumiteľného mrmlania toho chlapa som sa vyrútila von z dverí podniku, naprieč chladnej noci.

V horúcej sprche som si uvoľnila napnuté svaly a zmyla zo seba pocit dotyku toho úchyla. Ako som kráčala ulicami Mullingaru, zmáčaná mokrým snehom, premýšľala som nad tým, či som nemala byť milšia. Predsalen, ľudia sa tu poznajú, čo ak teraz budem za tú neslušnú ja? Všetky tieto myšlienky však zahnala porcia zmrzliny, ktorou som sa obdarila a teplá deka na mojej posteli. Vybavila som si ešte zopár emailov, zopár ich vymazala a uložila som sa na spánok.

Ako každú noc, aj túto som sa prehadzovala a budila kvôli nočným morám, ktoré ma prenasledovali. Boli tie isté, vždy sa mi pred očami objavil ten obraz, ten o ktorom tak veľmi nechcem premýšľať. Nezaslúži si to. Nezaslúži si ani jednu moju slzu. Budík na mojom nočnom stolíku ukazoval desať minút po piatej ráno a ja som vedela, že už nezaspím. Navliekla som si teplý župan, ktorý som dostala ako darček od mamy a vybrala sa spraviť si kávu. Nedokázala som takto skoro ráno nič zjesť a tak som si len zapla rádio a rozhodla som sa, že malé upratovanie by môjmu bytu neuškodilo. Zapla som vysávač a prešla ním popri kuchynskej linke, po kobercoch v obývačke a spálni. Vyumývala som podlahy, vyleštila zrkadlá, zoradila si uteráky podľa farby, keď mi padol pohľad na jeden, ktorý bol pohodený vedľa koša na prádlo. Automaticky, ako robot, som sa k nemu zohla a v bruchu ma zvláštne zašteklilo. Prešla som s ním do kuchyne a vedela som presne, čo musím urobiť. To, čo som mala urobiť už dávno. Spolu s hrnčekom na kávu s jeho menom, so zásterou na varenie, ktorú mi kedysi dal a spolu s hnusnou vázou, ktorú mi kúpila jeho mama, putoval uterák do koša. Smetné vrecko som zatiahla a nemilosrdne ho vyhodila do kontajnera v uličke pred domom.