STAY /N.H./ SK

3. Precitnutie

Očami som chvíľu blúdila po izbe a trvalo mi hodnú chvíľu uvedomiť si, že to tu nepoznám. Tupá bolesť hlavy mi pripomenula minulý večer. Neviem, koľko pohárov whiskey som vypila a ani ako som sa dostala...vlastne ani neviem kde som. Pomaly som sa posadila na posteli a zistila som, že som stále oblečená. Vďakabohu. Porozhliadla som sa okolo seba a snažila sa spojiť si malé kúsky, ktoré som si zo včerajšej noci pamätala. Nebolo ich veľa, no aj tak mi hneď došlo kde sa nachádzam. Pri posteli som našla svoje topánky, pri pohľade na ne som si musela vzdychnúť, jeden opätok bol zlomený. Odblokovala som svoj telefón a našla si dva zmeškané hovory od Barbary. Z vedľajšej miestnosti sa ku mne niesol hlas, trochu rozrušený a naštvaný. Opatrne som precupitala k dverám a uvidela ho, bol mi otočený chrbtom a rozhadzoval rukami.
„Nie! Nechápeš to...ty si si to vybrala! Neskúšaj to teraz všetko hodiť na mňa!" rozčuľoval sa. Mal na sebe voľné šedé tepláky a čierne tričko, vlasy rozcuchané. Na gauči pred ním som si všimla deku, čo znamená, že vedľa mňa nespal.
„Niall?" chcela som jeho meno vysloviť pošepky, no namiesto toho som ho priam skríkla. Okamžite sa otočil mojim smerom a zamračil sa.
„Čo je?" zavrčal. „Nie, nikto...panebože Hailee...hej, neskladaj! Kurva!" telefón šmaril na kuchynskú linku a prehrabol si vlasy.
„Prepáč, ja...nevedela som." Sklonila som hlavu. Zrejme som to pokašľala.
„Už je to jedno, zložila. Vrelá vďaka!" prekrížil si ruky na hrudi a sledoval ma. „Mala by si odísť..." prepichoval ma pohľadom.
„V noci sme..." začala som, no prerušil ma.
„Nie, nič sme spolu nemali. Chcel som, ale nebola si použiteľná." Odfrkol si.
„Prosím? Ak si dobre pamätám, ty si bol ten, čo ma opíjal." Bránila som sa. Dych sa mi zrýchlil, v hrdle mi navrela hrča.
„Áno, potreboval som...to je jedno, nič sa nestalo a bol by som vďačný, keby si sa nikomu nezmienila o tom, že si tu spala. Mohla by si mi ešte ukázať svoj telefón prosím?" načiahol sa pri mňa rukou. O krok som ustúpila, farba jeho očí už nebola tá čistá modrá, akú mal včera. Potemneli, boli smutné a cítila som z nich hnev. Telefón mi doslova vytrhol z dlane a začal nervózne prehľadávať moju galériu. „Musím si byť istý, že si si neurobila žiadne fotky." Odsekol, keď si všimol môj prekvapený pohľad a podal mi môj mobil späť. Au.
„Páni!" Znechutene som pokrčila nosom a teatrálne som zatlieskala. Jedným dlhým krokom som ho obišla a namierila si to k dverám.
„Počkaj!" zvolal za mnou. „Na vešiaku máš ešte kabelku." Prstom ukázal ku dverám, kde visela moja čierna kabelka.

Celú cestu v taxíku som zadržiavala slzy. Z jeho domu som odišla nepozorovane, vytratila som sa odtiaľ ako hmla. Taxikár vyzeral pobavene, keď ma uvidel stáť bosú, s topánkami v ruke, celú sa chvejúcu. Nechvela som sa od zimy ale od nervov, ktoré mi hneď z rána spôsobil Horan. Neviem prečo som mu dovolila ma na niečo pozvať. Prečo som neodišla s Barbs? Je to celé jej chyba, vôbec za ma nenesie zodpovednosť! Och bože, Sarah, máš dvadsaťdva, mala by si byť zodpovedná sama za seba. Moja myseľ mi nadávala a hádala sa so mnou aj zvyšok cesty. Keď som, celá zamrznutá a nahnevaná, vystúpila z výťahu na svojom poschodí, zrak mi padol na kyticu červených ruží pri mojich dverách. Vedela som, od koho sú a ďakovala som Bohu, že som nebola doma a nemusela počúvať jeho prosenie a neprestajné klopanie na dvere.

NIALL

Cestou z auta som ju podopieral, aby už viac nespadla. Líca mala červené, silný vietor jej rozfúkaval vlasy. Bože, je tak nádherná. Držal som ju za útly pás a jednou rukou som otváral dvere do môjho domu. Posadil som ju na pohovku v obývačke a doniesol som jej pohár vody. Trochu si odpila, vrátila pohár do mojich rúk a vložila si hlavu do dlaní. Trochu sa jej našpúlili pery a ja som mal čo robiť, aby som sa udržal.
„Ty si ma...uhm, opil ma...si..." plietol sa jej jazyk. Môj smiech sa ozval miestnosťou a ja som si uvedomil, ako dlho som sa už takto dobre necítil. Nadvihla jedno obočie a palcom mi prešla po líci. Pri jej studenom dotyku mnou prešla triaška. Skúmala mi tvár, oči mala prižmúrené, prekonávala svoju únavu.
„Chceš si pospať?" opýtal som sa šeptom.
„Nie." Zavrtela hlavou, prameň vlasov sa jej prilepil na vlhké, ružové pery. Opatrne som jej ho založil za ucho a ona mi chytila dlaň do svojich rúk.
„Páčia sa mi tvoje ruky." Prehlásila. Kútiky úst mi znovu nadvihlo, bola taká prirodzená, už sa nekontrolovala tak ako v bare. „Sú také veľké...a teplé..." mrmlala si. „A mne je zima..." zaklipkala svojimi dlhými mihalnicami. Kurva. Spodok môjho brucha sa napol, keď som sa k nej priblížil.
„Musíš si ísť ľahnúť." Zhodnotil som a zdvihol ju do svojho náručia. Preniesol som ju do svojej spálne, chúlila sa mi v rukách a pomaly zaspávala. Položil som ju na posteľ a prikryl ju teplou dekou. Spokojne sa usmiala a natiahla ku mne ruku.
„Poď si ľahnúť ku mne, Matias." Povedala z posledných síl a zavrela oči. Kto, kurva, je Matias?! Je to ten, kvôli ktorému mi asi dvadsaťkrát povedala, že je slobodná a začína odznova? Pozoroval som ju ešte hodnú chvíľu, schúlila sa do klbka a rukami si objala nohy. Deku som jej vytiahol až po bradu, akoby bola malé dieťa, o ktoré sa starám. Vzal som si druhý vankúš a deku a odkráčal som do obývačky. No ešte predtým som neodolal a vtisol som jej pusu do vlasov, ako v romantických filmoch. Mal by som sa dať dokopy.

Ráno ma zobudilo otravné vrčanie telefónu. Natiahol som sa poň na stôl a keď som uvidel meno, ktorésvietilo na displeji, prebralo ma to.

„Niall, ahoj." Ozval sa zvučný hlas.
„Hailee." Preglgol som.
„Zobudila som ťa?" spýtala sa.
„Trochu." Zazíval som a pretrel si oči. Bolo niečo po desiatej ráno, takže jej musí byť jasné, že ma zobudila.
„Ako som počula, mal si rušnú noc, čo?!" ostro odsekla a ironicky sa zasmiala.
„Neviem o čom to hovoríš." Zaklamal som. Ako sa o tom mohla dozvedieť takto skoro? Nikto nás predsa nevidel, na to som si dával pozor.
„Neverím, že si na mňa tak rýchlo zabudol, Niall." Obvinila ma. „Myslela som, že to medzi nami bolo skutočné. Asi by sme sa už nemali kontaktovať."
„Nie! Nechápeš to...ty si si to vybrala! Neskúšaj to teraz všetko hodiť na mňa!" rozkričal som sa. Vedela ma vždy vytočiť v tú najnevhodnejšiu chvíľu.
„Niall?" ozval sa hlas spoza mňa.
„Čo je?" nervózne som sa otočil, až neskôr som si uvedomil, kto za mnou stojí.
„Och, to je ona?" Hailee si odfrkla a v telefóne zostalo ticho.
„Nie, nikto...panebože Hailee...hej, neskladaj! Kurva!" telefón som hodil na pult a zaťahal som sa za vlasy. Neskutočne ma všetci vytáčajú a to je len ráno!
„Prepáč, ja...nevedela som." Sklonila hlavu.
„Už je to jedno, zložila. Vrelá vďaka!" nahnevane som si prekrížil ruky na hrudi. „Mala by si odísť..."
„V noci sme..." začala, no hneď som ju prerušil.
„Nie, nič sme spolu nemali. Chcel som, ale nebola si použiteľná." Vyletelo zo mňa to najhoršie, čo ma v tej chvíli mohlo napadnúť.
„Prosím? Ak si dobre pamätám, ty si bol ten, čo ma opíjal." Mračila sa na mňa a medzi obočím sa jej vytvorila jemná jamka.
„Áno, potreboval som...to je jedno, nič sa nestalo a bol by som vďačný,keby si sa nikomu nezmienila o tom, že si tu spala. Mohla by si mi ešte ukázať svoj telefón prosím?" hovoril som bez rozmyslu, táral som hlúposti, ako vždy, keď sa cítim trápne. Načiahol som sa a zobral jej telefón. Musel som sa uistiť, že nezverejnila žiadne fotky z baru alebo ak sa nebodaj v noci zobudila. V kútiku duše som vedel, že je to hlúposť, neprišla mi ako jedna z tých, čo by to urobili, no musel som sa uistiť. Hailee mi dala do hlavy chrobáka.
„Musím si byť istý, že si si neurobila žiadne fotky." Vysvetlil som jej. Chvíľu sa na mňa pozerala, videl som, ako jej moje slová ublížili.
„Páni!" pokrčila nosom a začala mi tlieskať. Prešla okolo mňa a mierila si to k vchodovým dverám.
„Počkaj!" zakričal som za ňou bez premýšľania. No keď sa otočila a ja som v jej očiach zbadal slzy, vypadlo mi všetko, čo som jej chcel povedať. A tak som jej len hlúpo ukázal na kabelku visiacu na vešiaku. Keď zabuchla dvere môjho domu, mal som sto chutí vraziť si päsťou. Si idiot, Nialler.