Someday.

●1●

Rukami sa snažím chytiť vločky, ktoré pred ani nie stotinami spadli z oblohy.
No ..nerozpúšťajú sa.
Ako náhle mi dopadnú na teplú dlaň, nerozpúšťajú sa.
Pozriem sa dokoola.
Nikto nie je na ulici, no v domoch sa svieti.
Na konci ulici sa niekto mihne.
Snažím sa zaostriť zrak pomedzi padajúci sneh, no bohužiaľ nič nevidím.
Citím však na sebe niekoho pohľad.
Kto to je?

,,Eli,preber sa!"
Pred tvárou sa mi mihá malá ručička Lily.
,,Daj mi pokoj, ja chcem spať!"
Citíla som,ako sa Lily trošku zamračila ,no vzápätí zmizne z mojej izby.
Niekedy mi fakt lezie na nervy.
Minule ma prebudila s tým či jej nepomôžem s domácou úlohou z matematiky. Nie Lily nepomôžem!

Svet sa krúti len okolo nej, odkedy sa narodila.

Vstala som,zobrala som si tašku a pobrala sa ku Cristine.

Mám tohto tu pokrk, radšej sa vyspím tam!

Cristine je moja kamarátka od základnej školy. Pozná ma lepšie než ktokoľvek iný. Keby som teraz mala odísť na opustený ostrov a mám si vybrať jednu osobu s ktorou tam strávim celý svôj život.
Bola by to Cristine.

Síce by sme prvých pár minút hádzali po sebe kokosové orechy a snažili sa jedna druhej trafiť do hlavy, ale to je v pohode. Nebol by to prvýkrát pokus o vzájomnú vraždu.

Vonku je zima. Až priveľká.
Ja som si zobrala len mikinu a to očividne nestačí.
Cristine odomňa býva len pár minút ,mala by som tam byť zachvíľu.
Ukludňujem samú seba.

Dúfala som ,že Cristine bude doma. Nevolala som jej, takže s istotou to povedať nemôžem.

Vchádzam na suchý trávnik Fosterovcov.
Pred domom parkuje Courtove auto.
Ten debil je tu. No jasné.

Chápem ,že Cristine nemá rada byť sama doma. Ale mať brata nonstop pod nosom tiež nie je žiadna výhra.

Mám v pláne ostať aj cez noc. Teda aspoň v to dúfam.

,,Cristine!"
Na moje výkriky pomoci sa zo svojej izby vynorí Cris.
,,Čo si zas vyviedla?," s priblbým ksichtom sa na mňa zamračila.

So smiechom sme sa presunuli do obývačky,kde ma už s príjemným úsmevom vítal Court.

,,Čau bejbyyy!," s úškrnom na tvári sa ma snažil provokovať.
Cris mi pohľadom naznačila, nech si ho nevšímam.

,,Prestaň s tými rečičkami.," upozornila som ho.

Court je typický chalan, čo potrebuje pozornosť zo všetkých možných svetových strán. Moju pozornosť by si získal jedine, keby si vezme všetky svoje veci a odcupitá späť na intrák,kam patrí.

Pekne by som mu z okna zakývala.
Dovtedy budem hrať však formu nevídim,nepočujem.

Cris zostala stáť v dverách,zamyslela sa. Pozrela na mňa s pohľadom tak kde ho zakopeme? A následne odkráčala smerom do kuchyne.

Prisahám ,že to dievča mi niekedy číta myšlienky. Pozrie na vás tým zvláštnym pohľadom, ako keby hľadala pripojenie bluetooth v blízkom okolí. Následne je vo vašej mysli.
Connected.

,,Nechala ťa na pospas mne."

Ignorovala som jeho poznámku, zobrala som si deku a prekryla sa ňou.

Vždy keď pri nich prespávam, idiot za každým nájde nový spôsob,ako ma zobudiť.
Neviem,čo má proti mne. Ale rozhodne sa mi to prestáva páčiť.

Oči sa mi pomaly zatvárali. Vedela som ,že to nebude trvať dlho a zaspím.

,,Mňa to mrzí. Ja ho vždy spálim.,"
objavila sa vo dverách Cris so smutným výrazom.

Cris bývala s Courtom sama, keďže ich rodičia zomreli pri autonehode. Finančne im pomáhali starí rodičia.

Naznačila som jej, že spálený popcorn v jej rukách fakt nevadí. Court si niečo popod nos zašomral. No to som už nestihla zachytiť.
Cristine sa hodila na gauč a podala nám popcorn.

Nebol až tak spálený.

Pobrala som sa s dekou do Crisinej izby.
,,Cris, ja si idem ľahnúť."
Prikývla hlavou, prišla som ku nej a objala ju.
,,A kde je moje objatie?," usmial sa Court.
Nebol to však prirodzený úsmev, skôr falošný. Ako on sám.

Ťahala som deku za sebou, kým som neprekročila prah izby. Deku som zdvihla zo zeme a hodila sa na posteľ.

Z batohu, ktorý som si položila vedľa postele som vytiahla moju obľúbenú knihu.

Je celkom komické, že jediné miesto, kde zabúdam na okolitý svet sú obyčajné stránky poliate atramentom.