Surprise (Harry Styles & Niall Horan - SK)

58. kapitola

Nasledujúce dni boli pomerne dosť nudné. Stretnutie som mala až v stredu a ešte bol len utorok. Nevedela som čo mám od rozkoše robiť. Tak som sa pustila do upratovania. Nie žeby bol dom v neporiadku, to ja som sa potrebovala nejako zamestnať. Začala som prvým poschodím, kuchyňou. Vstúpila som dnu a porozhliadla som sa. Neumytý riad. Poukladala som ho do umývačky a zapla ju. Kým sa riad umýval sám, ja som poutierala kuchynský stôl, utrela prach a umyla podlahu. Nakoniec som povyberala riad a poodkladala ho. Postavila som sa k dverám a prezrela si kuchyňu.

„Vyzerá to oveľa lepšie" skonštatovala som si sama pre seba a vyšla z dverí. Zastavila som sa v obývačke. Tam som len poutierala prach, povysávala koberec a uložila vankúše na pohovke. Hosťovské izby boli pomerne čisté keďže v nich nikto nebýval tak som tam ani nešla. Nakoniec som si nechala svoju izbu a kúpeľňu. Začala som teda kúpeľňou. Vyčistila som záchod, umývadlo a vaňu so sprchou. Vyleštila zrkadlo a bola som so sebou spokojná. Taký poriadok som vživote v kúpeľni nemala. Nakoniec som sa už len chcela pustiť do svojej izby.

„Ahoj" ozval sa zdola Ben.

„Ahoj" zakričala som mu späť.

„Kde si?" ozývalo sa zdola a potom som začula kroky.

„V izbe" usmiala som sa sama pre seba.

„Čo robíš?" vošiel do mojej izby.

„Upratujem, ak si si nevšimol dole ten poriadok" zasmiala som sa.

„Veď tu bol vždy poriadok" skonštatoval.

„Ale nudila som sa" obzrela som sa a ďalej vyhadzovala veci zo skrine.

„Nerád ti to hovorím ale to čo robíš teraz vyzerá skôr ako by si sa snažila urobiť neporiadok" zasmial sa.

„Idem to pretriediť" pozrela som na neho škaredo.

„A to už ako načo?" hodil sa na posteľ.

„Veci, ktoré nenosím odnesiem na charitu" usmiala som sa.

„To vážne?" pozrel na mňa prekvapene.

„Vážne a mohol by si urobiť to isté. Pôjdem tam dnes, hneď ako doupratujem, takže ak chceš odnesiem aj tvoje" sadla som si k nemu.

„Wau, Lola, toto som od teba nečakal" objal ma.

„To hovoríš ako keby som bola obluda" zasmiala som sa mu jemne do hrude.

„Idem si urobiť ten poriadok v skrini" postavil sa a pripravil na odchod.

„Ben?" ozvala som sa ešte.

„Áno?" otočil sa.

„Ako bolo na rande?" usmiala som sa.

„Bolo to perfektné. Ešte nikdy v živote som nestretol tak fascinujúceho človeka, to čo je medzi nami je niečo výnimočné to som si uvedomil už pri prvom stretnutí ale teraz, po tej večeri, je to ešte intezívnejšie" zasníval sa.

„Zaľúbil si sa" usmievala som sa na neho.

„Ak veríš v lásku na prvý pohľad tak zaľúbil" zasmial sa.

„Kedy sa zase uvidíte?" opýtala som sa.

„Hneď dnes večer" zaškeril sa.

„Nechceš mi ju predstaviť?" nadhodila som.

„Ešte nie" odbil ma a odišiel do svojej izby. V poslednom čase bol strašne zvláštny ale to som začala pripisovať tomu, že sa konečne zaľúbil. Dúfam, že tá jeho vyvolená bude normálna baba, ktorú si rýchlo obľúbim, skonštatovala som v hlave a znova sa pustila do upratovania. Izbu som nemala veľku, tak som si len povysávala koberec, pretriedila veci, upratala stôl a to bol koniec môjho úsilia upratať to tu. Bola som uťahaná ale chcela som najprv odniesť veci na charitu. Vošla som teda do sprchy a rýchlo sa osprchovala. Potom som vytiahla zo skrine šortky a svetrík. Natiahla som to na seba. Vonku nebolo tak zima takže mi to celkom vyhovovalo. Zbehla som dole do kuchyne a vytiahla veľké čierne vrece na odpadky. Zobrala som si pre istotu dva a naspäť sa vrátila do izby. Poukladala som svoje veci do jedného vreca a potom som zašla ešte za Benom, ktorý mi tiež dal pár svojích vecí, tie som poukladala do druhého. Ostalo však ešte kus voľného miesta tak som sa rozhodla, že po ceste sa ešte zastavím niekde v hračkárstve a kúpim nejaké hračky pre deti. Ako som tak vláčila veci do auta zazvonil mi mobil.

„Prosím?" ozvala som sa milo.

„Slečna Andrew? Tu je Robert McCartney"

„Bože, prepáčte pán McCartney úplne som na vás zabudla"

„To je v poriadku, ja som len chcel vedieť ako pokračujete" zasmial sa.

„Stretnime sa tak o pol hodinky niekde na káve" navrhla som.

„To je dobrý nápad, budem vás čakať v kaviarni pri budove, v ktorej sidlíme. Môže byť?"

„Samozrejme, budem tam" zložila som. Bože, ako som mohla na neho zabudnúť? Klepla som si po hlave a rýchlo naložila ostatné veci do auta.

„Prepáčte, že meškám" zase som meškala desať minút na schodzku s McCartneym.

„To je v poriadku" zasmial sa.

„Takže, asi by ste chceli vedieť ako to pokračuje, však?" uistila som sa nazačiatok.

„Ak by to bolo možné" usmial sa.

„Pokračuje to lepšie ako som si myslela. Zajtra sa mám s Carterom stretnúť a uvidíme ako sa rozhodol. Mohol by ste ísť so mnou ak by ste chceli" navrhla som.

„Ak môžem" prikývol.

„Samozrejme, že môžete. Vy ste odporca a máte právo byť pri jednaní akým je toto" usmiala som sa.

„Aký máte z toho pocit? Vyhráme?" opýtal sa.

„Mám z toho pocit, že k procesu ani nedôjde" zasmiala som sa.

„Ako?" pozrel na mňa nechápavo. Prišla časníčka a tak sme nachvíľu stíchli. Objednali sme si kávu a nejaký zákusok, výber som nechala na McCartneyho.

„Takže, pýtali ste sa ako?" pozrela som na neho, prikývol „Snažila som sa o to aby ste nemuseli ísť pred súd a aby bolo obvinenie stiahnuté. Samozrejme, že ak to spraví tak budem žiadať aj vyhlásenie o tom, že to bolo nedorozumenie. Teda ak s tým suhlasíte" dodala som rýchlo.

„Ani som si nepredstavoval, že by sa to dalo vybaviť aj takto. Bolo by to oveľa lepšie a myslím, že nie len pre nás ale aj pre nich. Ako sa vám to podarilo? Poznám Robina a on nie je taký, že by sám od seba ustúpil" pozrel na mňa a čakal na odpoveď.

„Stačila správna intonácia hlasu a čas na rozmyslenie a bolo to" zasmial som sa na odľahčenie.

„Takže, zajtra máme stretnutie a ak všetko pôjde podľa plánu tak to máme v suchu?" uistil sa nakoniec ešte raz.

„Presne tak" odpila som si s kávy.

„To si zaslúži prípitok" zasmial sa a objednal šampanské.