Surprise (Harry Styles & Niall Horan - SK)

67. kapitola

„Čo? Kde? Kam? Lola, ja som ti nechcel nijako ublížiť, neodchádzaj odo mňa. Prosím, ja to bez teba nezvládnem, si môj život. Neopúšťaj ma" kľakol si predo mňa a nahodil ten najsmutnejší face aky dokázal.

„Niall" rozplakala som sa.

„Prosím" videla som v jeho očiach slzy, ktoré pomaly začali padať aj po jeho lícach. Zvolila som si menšie zlo.

„Ja sa vrátim. Idem len k rodičom, aspoň na chvíľu. Dlho som ich nevidela" snažila som sa ho postaviť zo zeme.

„Ale vrátiš sa, však?" silno ma objal.

„Vrátim" zašepkala som a rozplakala sa ešte viac.

„Princezná, neplač. Ja nechcel som tak hysterčiť, prepáč" vopchal mi pusu do vlasov.

„Nemám ti čo odpúšťať" vlepila som mu nežnú pusu na tie jeho dokonalo krojené pery.

„Kedy odchádzaš?" kolísal sa so mnou zo strany na stranu .

„Hneď" zastali sme a on sa odo mňa odtiahol.

„Tak sa choď zbaliť a ja ťa tu počkám" usmial sa nasilu a popchal ma hore. Pomaly som vyliezla hore schodmi a vošla do svojej izby. Tam som sa rozplakala ako ešte nikdy. Plakala som horšie ako keď som sa dozvedela čo mi Harry urobil, plakala som horšie ako tie dni po mojom odchode od Nialla, plakala som oveľa viac ako všetki dni dokopy. Bolelo to, tak strašne to bolelo.

Prečo ho vlastne chcem opustiť? Kvôli dieťaťu ty trdlo, vysmieval sa mi môj vnútorný hlas.

Zvládli by sme to. Nezvládli.

On ma dobrú prácu a ja tiež. Ale stále ste ešte deti.

Nie sme už deti, sme dospelí. To si myslíš len ty, vy dvaja by ste nikdy dieťa nezvládli.

Ale zvládli, odporovala som sama sebe. Zobuď sa dievča, on koncertuje po celom svete a ty? Kam sa chceš trepať do súdnej siene s malým dieťaťom.

Taký rozhovor som v sebe ešte nikdy neviedla. Bolo to vôbec správne rozhodnutie? Nemala som tušenie.

Postavila som sa zo zeme a poukladala do kufra základné veci aby mu nebolo podozrivé, že som si zbalila všetko. Po ostatné si prídem, niekedy. Vbehla som ešte do kúpeľne a opláchla si tvár. Ľahko som sa namaľovala a to čo mi ešte ostalo vopchala do kufra. Zapla som ho a vytrepala na chodbu. Zišla som s kufrom dole schodmi a nechala ho v predsieni. Nakukal som do obývačky ale tam Niall nebol. Zamierila som si to rovno do kuchyne, kde som ho aj našla. Sedel nad cereáliami a napchával sa.

„Dobrú chuť" usmiala som sa nasilu.

„Ideme?" rýchlo sa postavil a zvyšok do seba len tak hodil.

„Ak si dojedol" otočila som sa a pomaly kráčala k dverám. Zobrala som kufor do jednej ruky a vyšla s ním pred dom. Niall vyšiel hneď za mnou. Odovzdala som mu kufor a zamkla som dom. Kľúče som si hodila do kabelky a nastúpila som k Niallovi do auta. V tichosti sme sa viezli na letisko. Zase utekám, pomyslela som si. Pri každom probléme utekám. A inak tomu nebolo ani teraz. Na letisko sme dorazili ešte pred zotmením. Niall zobral môj kufor do jednej ruky a moju ruku do druhej. Spoločne sme kráčali až do haly. Tam sme zastali, otočila som sa k nemu.

„Budeš mi chýbať" spustili sa mi slzy.

„Pôjdem s tebou" objal ma.

„Nie Niall, ty musíš ostať tu" objala som ho okolo krku.

„Nemôžem ostať bez teba" rozplakal sa.

„Zvládneš to" pohladkala som ho po líci „Niall, počúvaj ma. Nech sa stane čokoľvek, ver tomu, že ťa milujem. Vždy som ťa milovala a nikdy neprestanem" pobozkala som ho.

„Prečo mi to hovoríš?" utrel mi slzy, ktoré mi stekali po lícach.

„Len aby si to vedel" usmiala som sa nasilu.

„Milujem ťa Lola" posledný krát ma silno objal a ja som odkráčala. Počkala som kým Niall odíde a potom som sa rozbehla k pultu.

„Kedy letí najbližší let do Miami?" opýtala som sa so strachom.

„O hodinku, dám vám letenku?" opýtala sa ma s nezáujmom pracovníčka.

„Áno, prosím" po chvíli som už držala letenku v rukách. Odovzdala som kufor a prešla kontrolovou. Keď som už mala po kontrole sadla som si na stoličku a čakala kedy ohlásia môj let.

Čas letel tak rýchlo a ani som sa nenazdala už ohlásili môj let. Postavila som sa zo sedadla a vykročila s davom smerom k lietadlu.

NIALL

Keď som odišiel z letiskovej haly nevedel som čo mám robiť a kám mám ísť. Bezmyšlienkovito som vytiahol mobil z vrecka a vytočil prvé číslo, ktoré bolo v zozname.

„Prosím?" ozval sa mi Harry.

„Kde si?"

„Doma, čo sa stalo?"

„Nič sa nestalo, len som nechcel byť sám. Neprídete s chalanmi do spoločnej vily?" opýtal som sa s náznakom úsmevu.

„Jasné, hneď sme tam"

„Priveď aj Bena ak je u teba"

„Nie je tu, išiel domov na sviatky" zachcechtol sa.

„Tak sa vidíme, čauky bro" zložil som. Nasadol som do auta a odviezol sa do spoločnej vily, alebo teda do mojej vily. Kým som tam došiel všetci už boli nasáčkovaní u mňa a robili si čo chceli. Presne ako za starých čias. Pousmial som sa nad tým.

„Ahojte" ohlásil som svoj príchod.

„Ahooj, kde máš Lolu?" obzeral sa Louis.

„Odišla domov, pozrieť rodinu a tak" usmial som sa chabo.

„Tak preto sme tu" zasmial sa a vyskočil mi na chrbát.

„Louis vypandi z môjho chrbta" smial som sa.

„Nie, nie" spadli sme s rachotom na zem a váľali sa po nej do smiechu.

„Bože, čo vy dvaja zase robíte?" oboril sa na nás Liam.

„Nič Daddy" zahlásili sme zborovo a vybuchli do ešte väčšieho smiechu.

„Ako za starých čias" zasmial sa a postavil nás zo zeme.

„Čo keby sme si zahrali Wii?" nadhodil Zayn.

„Okaay" s Louisom sme sa rozbehli do obývačky.

„Bože, veď niečo rozbijete" smial sa Harry.

„Poskladá sa to alebo vyhodí. Ešte nejaký problém?" pozrel som na neho s radosťou v očiach.

„Som hladný" zahlásil „To je ten najväčší problém"

„Objednajme si pizzu" navrhol som okamžite.

„Akú chcete?" bral Liam do ruky mobil a vytáčal číslo na donáškovú službu.

„Klasika" zahlasili sme všetci spolu na čo sme vybuchli do smiechu.

„Ach bože, vy ste prípady" smial sa z nás Liam, no hneď ako mu zdvihli sa utíšil a správal sa profesionálne. Ďalšiu hodinku sme nerobili nič len sa bláznili ako malé deti. Keď prišla pizza sadli sme si všetci k stolu teda okrem Zayna, ten pozeral správy.

„Kam si hovoril, že to išla Lola?" ozvalo sa z obývačky.

„Domov, do Miami. Prečo?" vošiel som do obývačky a sadol si vedľa Zayna.

„Let číslo 748 do Miami dnes hneď po tom ako lietadlo vzlietlo padlo na zem. Príčiny doposiaľ nie su známe. Straty na životoch sú zatiaľ nevyčisliteľné" ozval sa redaktor.