Slnečný lúč |DOKONČENÉ| ✔

32. kapitola

„Už sa to nes-." zasekol sa Dylan vo dverách s taniermi a udivene na nás pozeral.

„Tak to vám teda trvalo." skonštatoval, na čo sme sa všetci traja zasmiali.

  *

S Harrym sme dojedli večeru, ktorú nám priniesol Dylan a dorobili sme našu prezentáciu.

„Hotovoooo." zamrmlala som unavene a tvárou sa hodila na posteľ. Harry odložil notebook a posadil sa pri mňa.

Pomaly som zaspávala, až kým som neucítila studené prsty na mojom chrbte. Harry mi vyhŕňal tričko.

„Harry teraz nie." mrmlala som do paplónu ospalo.

Začal mi pusinkovať pokožku na chrbte, na čo som sa zachvela. Keď skončil, nesúhlasne som zamrnčala.

„Harry teraz nie." napodobňoval môj hlas. Musela som sa zasmiať, pretože mu to ani trochu nešlo.

„Pokračuj." poprosila som.

„Musím už ísť, Em." povedal smutno a postavil sa. Nasledovala som ho na balkón, kde sme sa rozlúčili.

Objal ma okolo pásu a vtisol mi dlhý nežný bozk. Odtiahol sa, no mne sa to nepáčilo. Opäť som si ho pritiahla do bozku a slastne mu vzdychla do úst. Usmial sa do bozku a potiahol mi spodnú peru.

„Už naozaj musím ísť." hovoril pobavene no stále ma nepúšťal.

Rukou som mu prešla po líci, kde som mu následne venovala posledný bozk.

„Dobrú, Harry."

„Dobrú, Em." popriali sme si dobrú noc a ja som vošla dnu.

Myšlienkami som stále bola pri Harrym, až kým som nezaspala.

Harry

Dnešný deň bol tak šialený, že tomu nemôžem stále uveriť. Usmievam sa ako blázon, odkedy som prišiel domov. Stále vidím pred sebou Emmu. Jej nádherné oči, pery, no najradšej mám ten jej smiech a narážky.

Napísal som jej ešte správu na dobrú noc, na ktorú neodpísala a išiel som spať.

Hneď ráno som ju musel vidieť. Chýbala mi.

Stála pri svojej skrinke a vyberala si z nej učebnice.

„Pekný deň, slečna." pozdravil som ju a obmotal jej ruky okolo jej drieku.

„Hneď je krajší, keď ťa vidím." povedala a otočila sa. Venovala mi jeden rozžiarený úsmev, ktorý som jej s nadšením opätoval.

Ruky mi obmotala okolo krku a svoje pery položila na tie moje. Pritisol som si ju k sebe ešte bližšie a jazykom som jej prešiel po dolnej pere. Ušiel jej vzdych, aj keď sa veľmi snažila byť ticho.

„Čo máš dnes v pláne ?" spýtal som sa s nádejou.

„Mám rande." povedala s vážnou tvárou, pričom mi hľadela do očí.

Odtiahol som sa od nej s nechápavým výrazom. Snažil som sa zachovať pokoj.

„Takže, čo si vybral? Kam pôjdeme ?" povedala s úsmevom a mne odľahlo. Neviem, čo by som spravil, keby išla s niekým iným.

„Ako...ako si vedela, že ťa chcem niekam pozvať ?" spýtal som sa nechápavo, pričom som sa zakoktal.

„Vieš, ono sa to tak dosť často robí." povedala pobavene, no snažila sa zachovať nepriestrelný pohľad. Ja som ju však odhalil. Uťahovala si zo mňa.

„Ak si budeš zo mňa robiť dobrý deň, tak ťa nikam nevezmem." povedal som vážne tento krát ja, no obaja sme sa napokon zasmiali.

„A ešte jedna vec." prísne som na ňu pozrel a pokračoval.

„Musím ťa naučiť odpisovať na správy, pretože takto to ďalej nejde." dopovedal som a ona mi venovala jeden úškrn.

Ruku som z jej boku premiestnil na jej zadok a pleskol po ňom.

„Harry!" ohriakla ma.

„To máš za to, že nevieš odpísať." uviedol som veci na pravú mieru a pohladil som ju po zadku.

„A toto je preto, aby ťa nebolel." uškrnul som sa ešte viac a rozlúčil sa s ňou.

Emma

Vôbec som nevnímala výklad profesorky, ale myslela som na Harryho. Zobudila som sa z tranzu, až keď mi zavibroval mobil na lavici.

H: Po škole ťa čakám, kočka.

Odpíšem mu, alebo ho budem trochu pokúšať ?

Vyhrala možnosť druhá.

*

Po skončení vyučovania som vyšla pred školu, kde ma už čakal Harry.

Hneď ako ma zbadal, odrazil sa od steny a vybral sa smerom ku mne. Obdaril ma sladkým bozkom a pohladil ma po tvári.

„Zanesiem si domov veci a pôjdeme niekam ?" spýtal sa.

„Uhm." odpovedala som jednoducho, no usmievala som sa od ucha k uchu.

„Čo sa tak škeríš ?" zasmial sa.

„Som len jednoducho šťastná." odpovedala som zasnívaným pohľadom. Harry sa zasmial a opäť sa mi prisal na pery. Láskal ich ako to najcennejšie, čo má. Jazykom sa prebojoval dnu, na čo som sa iba viac pritisla k nemu. Zrazu sa odtrhol a premeriaval si ma pohľadom. Zamračene som na neho hľadela, pretože prerušil náš bozk.

„Dobre si rozmysli, či mi nabudúce odpíšeš." povedal pomaly a ja som pochopila, že toto je pomsta. Fajn. Ako chceš, Andrews.

Iba som nemo prikývla a vybrali sme sa pešo domov. Celú cestu sme sa rozprávali o tom, ako bolo v škole a čo vtipné sme prežili.

Zastali sme pred mojím domom a rozlúčili sa objatím.

„O hodinu ťa čakám tu." povedal a už ho nebolo.

Prišla som domov a veci si hodila na chodbu. Prešla som do izby a hodila sa na posteľ. Myšlienkami som bola stále pri Harrym.

Harry

Čakal som ju pred domom už pekných pár minúť, no ona nechodila. Rozhodol som sa teda, že pôjdem dovnútra. Zaklopal som a otvoril mi Dylan.

„Ahoj, je doma Emma ?" povedal som s obavami a pozrel mu do očí.

„Neviem. Je tu nejako ticho." povedal a zasmial sa. Keď uvidel môj vystrašený pohľad dodal.

„Poď dnu. Ja sa pozriem či nie je vo svojej izbe." povedal Dylan a ja som si vydýchol.

„Môžem ísť za ňou ja sám ?" spýtal som sa slušne, keďže toto je ich dom.

„Jasné." povedal zmätene, ale vpustil ma.

Rýchlym krokom som prešiel pri jej dvere a zakopal. Nič.

Pomaly som otvoril dvere a potom som ju uvidel.

Ahojteee. Nová kapitola je na svete, aj keď neskoro. 😥Prepáčte, ale dúfam, že sa vám páčila. Ďakujem za krásne komentáre, či votes (Magyna1234, andrejka155, Majka987, kurokawai, saskamikusova a ostatní) 😍😍. Pekný večer ešte želám a vidíme sa zajtra. Bozky _Amy_january😘