Pod holým nebom [DOKONČENÉ]

17.KAPITOLA

Laura s Oliverom sa hneď pustili a išli k nám. My dvaja sme sa tiež pustili.
"Ehm,ahojte."pozdravili sme sa.
"Čo tu takto sami?!"spýtala sa ma Laura. "Vy dvaja spolu chodíte? A nič si nám nepovedala?!"
"Aj vy pravdepodobne spolu chodíte a nič ste mi nepovedali."odpovedala som jej.
"Ale...okej máš pravdu."sadli si k nám. "Tak od kedy?"spýtala sa ma.
"Od včera."odpovedala som. "Preto som to ešte nikomu nepovedala. A ani by to o nás nemôžete povedať!"povedala som prísne.
"Fajn fajn. My sme spolu 4 dní ešte len."povedala. "Naozaj to nikto nevie?"
"Nie...teraz už len vy."
Boli pri nás asi hodinu a my sme napokon odišli preč. V aute pred jeho domom ma objal.
"Ideme teda ku mne?"pýtal sa ma.
Prikývla som. Išli sme teda. Otvorili sme dvere a niekto tam bol.
"Čo tu kurva robíš?!"zakričal Patrik. Na chodbe stál Andrej. Vyzeral naozaj strašidelne. "Odíď,lebo zavolám políciu."
"Povedal som,že keď ju nemôžem mať ja tak nikto!!!"zakričal Andrej. "A už vôbec nie ty!!!" Rozbehol sa po Patrikovi ktorý ho stihol chytiť skôr,ale nevrazil mu. Chcel ho len ukľudniť ale on nič.
"Tebe úplne preplo!!! Veď sme kamaráti!!! Čo robíš?!"nechápal Patrik.
"Ja ju chcem!!! Takže to že sme kamaráti má momentálne nezaujíma!"kričal. "Ukradol si mi ju!"mal slzy na krajíčku.
"Preboha,Andrej. Nikoho som ti neukradol. Ona si ma vybrala."vysvetľoval mu.
Andrej si utrel slzu. "Chcem ju!!!"zakričal.
"Andrej ale pochop že ja teba nechcem."prehovorila som. Rozbehol sa po mne. Patrik ho chytil a sotil na zem. Andrej tam nehybne ležal. Zľakli sme sa. Snažil sa ho prebrať,ale on nič. "Žije?"spýtala som sa.
Patrik mu nahmatal tep a prikývol.
"Čo budeme robiť,Patrik?"
"Zavolám sanitku."povedal a vzal mobil.
"Ale to bude potom aj Adam vedieť všetko."
Mykol plecom. "Mám ho tu nechať radšej zomrieť?!"zvýšil hlas a vytočil číslo. Povedal im kde sa nachádzame a čo sa stalo. Sanitka prišla o chvíľu a vzali Andreja do auta.
"Čo povieš Adamovi?"spýtala som sa ho.
"Niečo si vymyslím. Nepoviem mu pravdu. To by ho už nebrala sanitka,ale rovno pohrebná služba."
"Dobre. Ale čo ak pôjde znova po tebe Andrej?"
"To už budem riešiť s políciou. Ale teraz si choď sadnúť do auta,odveziem ťa domov."rozhodol.
"Čo?"
"Počula si. Choď do auta!"prikázal.
Chmatla som si svoje veci a išla naštvane do auta. Hneď prišiel aj on a odviezol ma domov. Celú cestu sme mlčali. Pred naším domom som len vystúpila a odišla preč. On otvoril okno a zakričal: "Ahoj,vidíme sa zajtra."
Ani som sa naňho neotočila a išla dovnútra. Bola som nahnevaná,že má vyhodil z domu.
Vnútri v obývačke stál Adam. Vyzeral smutne,zaskočene a prekvapene.
"Adam? Stalo sa niečo?"spýtala som sa ho.
"Andrej je v nemocnici."povedal.
Tvárila som sa,že som prekvapená. "Čože? Čo sa stalo?"
Sklonil hlavu. "Vraj sa s niekým pobil a ten človek ho sotil na zem a narazil si hlavu...a bol v bezvedomí."
"A vieš kto to spravil?"
"Nie,ale ak to zistím,tak si to s tým človek raz dva vyriešim."povedal rozhodne a odišiel do izby. Zhlboka som sa nadýchla. Keby Adam vie čo sa naozaj stalo,tak by ho zaškrtil.
Vzala som si teda Arona a išla som sa s ním prejsť,pretože som bola v neskutočne veľkom strese.
----
Aký máte na to názor? Dozvie sa Adam aká je pravda?
Som rada za každý názor.❣