Dr.Styles (Larry)✔️

Časť 47

O mesiac neskôr
Zobudila som sa ráno na nevoľnosť a utekala som na wc. Pri tom som premýšľala stále o Zaynovi, že prečo práve on a ako zvládnem bábätko. Viem, že mi pomôže otec, brat a Harry, ale aj tak. Nie som pripravená mať dieťa. To bol nápad súhlasiť s tým. Jedno plus to však má to dieťa je Zaynove a ja tak budem mať po boku malého Zayna, keď povedal, že porodím syna. Je si tým tak istý? Čo ak porodím dievčatko? Bude ma potom nenávidieť alebo mu je pohlavie jedno a daroval mi bábätko len, aby som sa netrápila jeho smrťou? Toľko otázok v moje hlave a ani jedna odpoveď.

Zobrala som do ruky žiletku a chvíľu som sa na ňu pozerala a potom som si ju priložila k zápästiu.
Po chvíle som potiahla a zakričala. Po ďalších troch či štyroch rezných ranách som sa cítila voľná ako vták a verila som, že dokážem lietať.

,,Lottie láska neublížuj si buď tu pre nášho syna.''
Počula som hlas Zayna a tá veta mi pripadala v mojom stave ako len volania do prázdna,ale odpovedala som,,Zayn ja to bez nedávam, chcem tu byť pre neho, ale chýbaš mi. Chcem ísť za tebou.''
,,Nerob unáhlené rozhodnutia, ktoré potom budeš ľutovať na smrť máš ešte čas.'' Začala som mu odporovať,,To hovorí ten pravý, že mám na smrť ešte čas, tebe ešte čas, tebe bolo koľko 25 až 30?''
,,Áno mal som 26, ale ty máš 19 celý život pred sebou.''
,,Aj ty si mal Zayn a jedno postrelenie ťa priviedla do hrobu ako 25 ročného mohol si ešte žiť nebyť mňa.''
,,Ty za to nemôžeš láska nemohla si to vedieť, tak sa netráp a počúvaj môjho brata a jeho priateľa, oni ti chcú len dobre.''
,,Nevieš čo sa odohráva vo mne, tak mlč.''
,,Chcem vám len dobre a mal som dôvod odísť. Tie bolesti čo som mal tebe a ani nikomu s mojich či s tvojich blízkych neželám.''
,,To sú len výhovorky Zayn.''
,,Nie sú to výhovorky, keď ti s tela odchádza krv a čím viac ti dávajú transfúziu, tak tým rýchlejšie sa stráca. A ty zostaneš úplne vyschnúta ako studňa a máš bolesti pri všetkom, keby ma nedržali v umelom spánku zomrel by som od bolesti už o veľa skôr.'' Teraz som mlčala, lebo všetko čo práve Zayn povedal som si ukladala do pamäte, čím viac som nad tým premýšľala, tak tým mi to dávalo väčši zmysel.

Na zem kvapkala moja krv a Zaynove slová som počula už len tlmeno, zatvárali sa mi oči a pomaly som upadla do bezvedomia od straty krvi.

***

,,Už sa preberá.''Počula som vedľa seba známy hlas a neskôr pipanie prístrojov. Keď som zaostrila zrak jasne som videla tvár otca a potom Harryho a aj Louisa.
Pozrela som sa okolo seba a spoznávala som nemocničnú izbu v ktorej som veľa hodín strávila pri Zaynovi. Teraz som ja bola pacientom a on mohol byť návštevou.
Z ruky mi viedla hadička do vrecúška s krvou a do žíl mi cez ňu tiekla krv.,,Čo ťa to napadlo zlatko?'' Spýtal sa ma otec a ja som na neho len pozerala a nič som nehovorila, lebo slová zbytočne.,,Bál som sa o teba.'' Sledovala som jeho tvár a oči ktorým chýbalo len málo od toho, aby začali plakať.,,Otec ja som mala na to veľký dôvod.''
,,A aký prosím ťa, keď si sa chcela zabiť?''
,,Ja som ochotná povedať to len Louisovi do očí, a on nech ti to kľudne povie, ale dokážem to povedať len nemu.'' Otec prikývol a povedal,,Ako chceš zlatko ja a Harry odídeme a Louisovi to povec.''
,,Ďakujem ti, že ma chápeš tati.'' Otec sa len usmial a s Harrym odišiel s nemocničnej izby a ja som tak zostala s Louisom sama.