Upozornenie: neodporúčam čítať ľuďom, ktorí si prešli psychickými chorobami. Môže vám pripomenúť zlé chvíle.
Príbeh je o 17-ročnej stredoškoláčke, ktorá trpela anorexiou a sebapoškodzovaním. Teraz sa však zmenila.
15.8. /18 -10.7. /19
1K votes 16...
Po príchode domov z nemocnice moje prvé kroky viedli do mojej izby. Zamkla som sa a po dverách skĺzla dole. A rozplakala sa. Nemala som dôvod len som sa rozplakala. Vyzliekla som si mikinu a pozrela sa na ruku. Bola celá dojazvená.
Rozplakala som sa. Musím prestať. Proste musím. Postavila som sa, prešla do kúpeľne. Zobrala všetky žiletky a hodila ich do koša. Prešla som ku zrkadlu. A pozrela sa na seba.
Stála som iba v podprsenke a teplákoch. Zahliadla som na svoje brucho. Bolo vidieť už len obrysy rebier. V tej sprostej nemocnici som pribrala.
A to je dobré. Usmiala som sa.
Pozri aká si tučná. (Svedomie)
Nie. Nie som.
Ale si.
Máš pravdu.
Nie nemáš. Vypadni.
Pozrela som sa na tvár. Chce to zmenu. Nechcem stále vidieť tu bolesť.
Otvorila som skriňu a odtiaľ vytiahla bordovú mikinu a čierne skinny. Do kabelky hodila mobil a peňaženku. Vybehla som von. A namierila si to do kaderníctva.
"Dobrý deň" pozdravila som keď som otvorila dvere. Mali voľné miesto. Sadla som si tam a povedala aké ich chcem. Pohodlne som sa usadila. O hodinku som bola hotová. Pozrela som sa do zrkadla a bola som prekvapená. Nikdy som si nefarbila vlasy a s týmito som bola spokojná.
Konečne zmena.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Dúfam že sa časť páčila a som ňu hrdá. Mega sa mi tie vlasy páčia a vám?
