Pod holým nebom [DOKONČENÉ]

19.KAPITOLA

"Adam? Chcem ti niečo povedať."kričala som ráno na Adama. Bol v kúpeľni. "Adam? Budeš tam ešte dlho?"spýtala som sa.
"Čo chceš? Veď ma nechaj sa nachystať,potom tu môžeš byť ako dlho chceš."povedal podráždene.
"Ale ja ti potrebujem niečo povedať."naliehala som. Ja sa nikdy nenechám len tak odbiť.
Prudko sa otvorili dvere na kúpeľni. Pozrel na mňa spýtavým pohľadom a ja som sa široko naňho usmiala. "Tak? Hovor."povedal.
"No vieš...ja a Patrik..tak trošku.."
"Spolu chodíte?"doplnil za mňa.
Prekvapilo ma to. "Čo? Ako to vieš?"
"Vidím ako sa na seba pozeráte."mykol plecom. "Len som čakal,že to poviete sami."
"Ou. Aha. Ale veď pohľadom sa nedá nič povedať."
"No a ešte som zabudol povedať,že ma učiteľka poslala sa včera naňho pozrieť,že kde je tak dlho a boli ste spolu na chodbe,vedel som,že ste spolu. Nie som debil,sestrička."rozstrapatil mi vlasy a vrátil sa naspäť do kúpeľne. Bola som rada,že už nič nemusíme s Paťom skrývať.
Keď sme dorazili do školy a chalani nás čakali pred vchodom,zavesila som sa hneď na Paťa. Dala som mu ruky okolo krku a vášnivú pusu na ústa. Vyzeral prekvapene keď som sa od neho odtiahla a pozrel hneď na Adama,ktorý sa tváril nahnevane. Pristúpil k Patrikovi,chytil ho silne za rameno,ale začal sa hneď smiať.
"Mal si sa vidieť. Ten vydesený pohľad."hovoril Adam cez smiech. 
Patrik nechápal. "Ty si s tým v pohode?"
"Ja som to tušil a ešte sa mi dnes s tým priznala Kora."povedal Adam. Chytila som Patrika za ruku a usmievala som sa. No všimla som si jeden nepekný pohľad. Elisha. Mohlo mi dopnúť skôr,že pre ňu to nebude moc pekný pohľad. Ona však zrýchlila tempo a odišla dovnútra školy. My sme teda išli tiež všetci do školy,kde som sa s Patrikom ešte rozlúčila pomocou pusy a odišla som do triedy,kde ma už čakal ďalší párik,Laura a Oliver.
Po škole doma na mňa vybehla nahnevaná Elisha. 
"Ty suka! Patrik je môj! Nie tvoj!!!"kričala. 
Zamračila som sa. "Nekrič,Elisha."povedala som.
"Nebudeš mi kázať čo robiť!!! Ja ho chcem!!!"
"Ja som ho chcela tiež vždy a mám ho,pretože si vybral mňa,keby chce teba tak si s ním teraz ty,nie?"
"Jáj,zrazu si ho chcela aj ty."
"Elisha,Kora chcela Paťa už pred rokom alebo dvoma rokmi. Ty si ešte ani nevedela poriadne ako on vyzerá."zastal si ma Adam,ktorý sa objavil medzi dverami. "Prosím ťa,Elisha,veď Paťo by ťa aj tak nikdy nechcel. Nie si jeho typ. Ale Kora je. Poznám ho,viem čo sa mu páči."povedal. Elisha sa urazila a odišla do izby. 
Usmiala som sa na Adama a on mi úsmev opätoval. Elisha sa cez to nejako prenesie. Aj tak by ho neľúbila tak ako ho ľúbim ja. Elisha by ho mala len na sex a na to,aby sa chválila pred ľuďmi,že má tak pekného chalana. 
Odrazu mi začal zvoniť telefón. Bol to Patrik.
"Ahoj Kornélia,volali mi z polície."ozval sa.
"A?"
"Andrej ide na psychiatriu. Zistili,že nie je vôbec v poriadku,nečakane. Musí sa liečiť asi mesiac,možno dva. Podľa toho ako to všetko dopadne."
"Preboha,ale tak čo? Zaslúži si to. Choval sa naozaj nebezpečne."zhodnotila som. 
"To áno,ale je ti jasné,že sa to Adam musí dozvedieť? On zistí,že je na psychiatrii a musí vedieť pravdu,že prečo."
"Ja viem."pritakala som. 
"Takže ako to spravíme?"
Mykla som plecom. "Ja neviem,Patrik. Mám mu to dnes povedať ja?"
"Ak chceš,môžeš."
"Fajn,idem nato,potom ti napíšem."zrušila som ho a šla za Adamom.
"Adam? Môžem ti niečo povedať?"
Prikývol. "O čo ide?"
"O Andreja...je na psychiatrii."povedala som. Nadvihol obočie. "A to čo si si myslel,že ho niekto zbil...tak presne tak to nie je."
"A ako to teda je?"
Všetko som mu povedala. Zamyslene počúval. 
"To je taký hajzel."šepol. "Mohol ti niečo spraviť. Bodaj by tam skapal! Ja ho zabijem."hovoril.
"To nemôžeš."
Zazrel po mne. "Ja môžem všetko."
"A pôjdeš do basy."
"To mi je jedno! Som tvoj starší brat! Musím ťa chrániť!!! Ten debil ti skoro ublížil,tak bude pykať!!!"
"Myslím,že už trpí dosť. Nechaj to tak,Patrik ma zachránil pred ním...dvakrát. Všetko je okej. A keď mu niečo spravíš,tak tam zavrú aj teba."
Prikývol. "Máš pravdu,ale ten chlapec už u mňa skončil."povedal a treskol do stola. Môj starší bráško je ten najlepší na svete a ja si to neskutočne vážim.