Hooded butterfly

Forgive me

Ráno som sa zobudila ešte pred zvonením budíka. Pokúšala som sa znova zaspať, ale nedarilo sa mi to. Tak som sa len viac zachumlala do perín a oddychovala. Vôbec sa mi nechcelo ísť do školy. Po včerajšku som na to nemala najmenšiu chuť. Ibaže keď zazvonil budík, prišla mama a doslova ma k tomu donútila.

,,Ale ja tam nechcem ísť mami." skuvíňala som.

,,Ja viem zlatko. A chápem to. Ale nemôžeš pred problémami utekať... Aj keď sa im jeden deň vyhneš, druhý si ťa nájdu.."

Zamyslela som sa nad tým. A niečo na tom bolo. Pomaly som prikývla.

,,Moje dievčatko." postrapatila mi vlasy. ,,A teraz si poď dať raňajky."

Keď som sa najedla čokoládových cereálií s mliekom, rýchlo som si urobila úlohy, ktoré som zanedbala a uháňala do školy. Ešte pred tým som sa však rozlúčila s mamou. ,,A nie že budeš zase pracovať celý deň." dodala som. S úsmevom pokrútila hlavou.

,,Choď už, lebo zmeškáš."

Cestou do školy som premýšľala, že som si predsa len mala vziať nejakú bundu. Keď som sa vykláňala z okna, nezdalo sa mi, že je taká zima. Teraz, keď som kráčala po chodníku v čiernej blúzke, ktorú mama dostala ešte od môjho bohatého otca a nechala ju mne ako všetko, čo jej daroval on, čiernych jednoduchých už trochu vyšúchaných kotníkových čižmách, ktoré boli tiež od neho a v rovnakých vyšúchaných džínsoch, ktoré som mala aj k béžovému svetru, mi to už nepripadalo ako dobrý nápad. Pošúchala som si ruky a zrýchlila krok. Čím skôr tam budem, tým lepšie. Ak už pre nič iné, tak tam aspoň nebude zima.

Keď som otvorila hlavné dvere vedúce do školy, všimla som si na zemi už trochu pošliapaný papierik s nápisom Odpustíš mi? . Myslela som, že už mám halucinácie, a tak som iba potriasla hlavou a kráčala ku svojej skrinke. Hneď ako som ju otvorila z nej k mojim nohám vypadol ďalší papierik. Zodvihla som ho. Skvel sa na ňom nápis Viem, že si to nezaslúžim..Ale... . Vôbec som tomu nerozumela. Vrátila som ho naspäť do skrinky. Povymieňala som si knihy, zatvorila ju a zamierila do triedy.

Bola už temer plná. Všetci si niečo horlivo šepkali a keď som vošla, stíchli. Najskôr som si myslela, že ma znova ohovárajú, ale potom mi padol zrak na to, čo ležalo na mojej lavici. Podišla som k nej a zhodila si z pleca tašku. Vzala som kyticu do rúk a privoňala k nej. Voňala nádherne. A vtom z kytice červených ruží vypadla kartička. Ozdobným písmom na nej bolo napísané Mohla by si mi odpustiť? . Najskôr mi to nedávalo zmysel...

A potom som si v hlave spojili všetky 3 odkazy, čo som si dnes prečítala. Odpustíš mi? Viem, že si to nezaslúžim. Ale mohla by si mi odpustiť?  Rozbúchalo sa mi srdce. Toto mohlo napadnúť iba jedinému človeku. Obzerala som sa po triede a hľadala ho. Nakoniec som ho našla s úsmevom sa opierajúceho o zárubňu dverí.

Vykročila som k nemu aj s kyticou v ruke. ,,Prečo si to urobil?" šepla som stojac oproti nemu. Chrbtom som sa opierala o druhú stranu zárubňe. Zatarasili sme vchod do triedy. Kútikom oka som videla ako na nás celá trieda hľadí. Gina ma zabíjala pohľadom. Asi čakala, že sa niekto pomýlil a tá kytica mala byť na jej lavici. Chúďa dievča...

,,Pretože mi na tebe záleží." chrbtom ruky ma pohladil po líci. ,,Uvedomil som si to až vtedy, keď si na mňa nakričala."

,,Lepšie neskoro ako nikdy." usmiala som sa. ,,Som rada, že si si to uvedomil." objala som ho. Jeho mocné paže sa okolo mňa ovinuli ako hady. Cítila som sa nekonečne.

,,Ja tiež... Takže je mi odpustené?"

,,Už sa stalo." pustila som ho. Akurát mi niečo napadlo. ,,Si šikovný vieš o tom?"

,,Áno viem." uškrnul sa. Zasmiala som sa a štuchla ho do ramena.

,,Fajn. Tak prečo?" uškrnul sa.

,,Prvý odkaz si dal na zem, lebo si vedel, že budem hľadieť do zeme, narozdiel od ostatných..."

,,Bingo!" usmial sa.

,,Len nechápem, prečo si ho rozdelil na 3 časti.." zaujímalo ma.

,,Zdalo sa mi to viac...záhadné." Usmiali sme sa.

,,Prepáč, že som na teba včera kričala. Nebola to pravda... Bola som iba nahnevaná..." ospravedlnila som sa mu. Aj on si to zaslúžil. Mohol sa mi ospravedlniť niekde v súkromí, ale on to urobil pred celou triedou... Teraz som už vedela, že to, čo som povedala, nebola pravda. Nehanbil sa za mňa. Moje srdce zajasalo.

,,Ospravedlnenie sa prijíma." odvetil veľkoryso.

,,Ešte by ma zaujímala jedna vec." nedalo mi.

,,Aká?"

,,Prečo si sa mi teda vyhýbal?"

,,Pretože som vedel, že keď budeme spolu, budú k tebe ešte hnusnejší..." vysvetlil mi.

,,Všetky baby by na mňa žiarlili čo?" uškrnula som sa.

,,To vieš. Som proste neodolateľný." usmial sa a naklonil sa ku mne.

Panebože! On to chce urobiť znova! Srdce mi vynechalo úder. Dych sa mi zasekol kdesi v krku. Celá trieda zrazu stíchla a fascinovane na nás hľadela. Ktosi aj nahnevane zavrčal. Stavila by som krk na to, že to bola Gina. Predstavila som si ako od zlosti celá sčervenela. No aspoň nebude potrebovať lícenku. uškrnula som sa v duchu.

Potom sa celý tok mojich myšlienok zrazu zastavil, akoby niekto stlačil tlačidlo STOP. Jeho pery sa dotkli mojich. Bol to ľahučký bozk, a predsa taký intenzívny. Keď sa odtiahol, ešte chvíľu mi trvalo, kým som sa vrátila do reality.

,,Takže už sa nebojíš, že budú ešte odpornejší?" spýtala som sa, keď som sa spamätala. Jeho orieškové oči iskrili a vpíjali sa do mňa pohľadom. Šťastie, že bola za mnou zárubňa.

,,Už nie. Ochránim si ťa." usmial sa. Mierne som sa začervenala. To sa mi ešte nestalo. Nikdy pri nikom som sa nečervenala. Nikto ma nevedel uviesť do rozpakov. Skôr než som stihla odpovedať, zazvonilo. Tak som sa teda iba usmiala a vybrala sa na svoje miesto s kyticou v ruke. Žiaci boli ako omámený. Možno videli ducha.

Do triedy vošiel učiteľ ,ktorý ma predstavoval. Až neskôr som sa dozvedela, že je to môj triedny. Keď si všimol ruže na mojej lavicu potmehúdsky sa usmial. ,,Ale, ale. Máte obdivovateľa, slečna Nightová?"

Zdá sa, že som si zle spočítala ľudí, ktorý ma majú radi. ,,Aj tak sa to dá povedať." usmiala som sa.

A po depresívnej časti taká veselšia :3 Vraví sa, že po smiechu býva plač. Takže logicky po plači býva smiech nie? :D Dúfam, že som vás potešila aspoň tak, ako seba. Mám rada happy endy :3 Teda nie žeby toto bol koniec... Už zase moc rozprávam, takže to radšej rýchlo ukončím xD. Pa pá :**