Secrets and Lies || Even Bech Næsheim (Legacies + Skam)

1 - The Beginning

Neznášal som dlhé cestovanie autom. Vždy ma to vedelo unaviť. Tak ako teraz. Rozvalil som sa na zadných sedadlách,ignorujúc to že som bol pripútaný. Bol som už v jemnom polospánku,čiže som ledva vnímal okolie. Momentálne som bol na ceste smerom do Mystic Falls. Vraj je to nejaký zapadákov. Za volantom sedela Caroline a dívala sa pozorne pred seba,aby sa nám náhodou niečo nestalo. Ehm,asi netušíte kto je Caroline,všakže? Caroline Forbes je jedna z najúžasnejších žien ktoré som za poslednú dobu spoznal. Bola mi ako nevlastná,staršia sestra. Bez nej by som tu momentálne asi nebol – doslova. Čož kvázi nie som ani teraz,ale...k tomu sa ešte dostaneme. Za tento jeden mesiac mi pomohla takmer so všetkým,bola hlavne mojou oporou pri ťažkých časoch ktoré som zažíval.

No ale asi by som sa mal dostať k podstatnejšej časti – kam to vlastne cestujem? A hlavne prečo? Áno,spomínal som to už vyššie,idem do zapadákova zvaného Mystic Falls. Konkrétne,do Salvatorovej školy pre nadprirodzené bytosti. Teraz sa asi pýtate,ako to že práve ja idem do takejto školy? Vysvetlím to stručne – pred mesiacom a niekoľkými dňami sa zo mňa stal upír. Detaily si nechám na neskôr,no len aby ste vedeli,premenila ma Caroline,nebyť nej bol by som už dávno po smrti. To som aj teraz,celkom ironické. Každopádne všetko podstatné sa ešte len dozviete,toho sa nebojte. Možno toho bude veľa,možno málo...no určite ostanete v napätí.

                                                                                   ***

Po niekoľko hodinovej ceste sme konečne dorazili do cieľa. Bolo už neskoro večer,no mne to bolo jedno,pretože som sa aspoň trochu vyspal. Keď Caroline zastavila s autom,okamžite som sa posadil a ponaťahoval sa. Postupne sme obaja vystúpili z auta, Caroline mi otvorila zadný kufor aby som si z neho mohol vytiahnuť cestovnú tašku ktorú som si prehodil cez rameno.

,,Nezabúdaj na to,budeš tu v bezpečí. Keby sa však niečo stalo,určite mi zavolaj." ozvala sa po chvíľke a otočila sa smerom ku mne. Slabo som sa na ňu usmial a začal som si rukou šúchať rameno. ,,Hlavne si daj pozor ty. A hlavne nájdi to čo potrebuješ pre svoje dcéry. S tým liekom si poradíme potom." povedal som čo najtichšie,preistotu. Čo sa týka lieku,vedel som že nejaký nájdeme. Nemôžem ešte presne prezradiť o čo sa jedná,pretože nechcem objasniť všetko na začiatok. Ale čo sa týka toho hľadania – Caroline hľadá nejakú stopu aby mohla zabrániť spojeniu jej dcér - dvojčat keď budú mať 22 rokov. Sú totižto čarodejnice z divného covenu,ktorý sa vraj volá Gemini coven. Platí u nich pravidlo,že dvojíčky ktoré dosiahnu 22 rokov sa musia "spojiť" a bojovať proti sebe vôlou mysle. Tá najsilnejšia prežije,stane sa vodkyňou covenu a prevezme schopnosti tej druhej,čož značí k tomu že tá druhá zomrie. Myslím že by to bolo tragické,pretože takúto smrť si nezaslúži nikto.

,,To je jasné. A prosím ťa,snaž sa vyhnúť konfliktom,dobre?" zatvárila sa o niečo vážne,pretože vedela že som toho schopný. Pomaly som prikývol s tichým smiechom,jemne som ju šťuchol do ramena lakťom a pozrel som jej do očí. ,,Sľubujem. A teraz už bež,nech sa môžem zoznámiť so školou," prišiel som k nej bližšie a čo najpevnejšie som ju zovrel do objatia. Opätovala mi ho rovnako pevne. Bolo to zlaté,ako z filmu,keď sa dvaja lúčia a následne sa už neuvidia. No vedel som že to nebolo naposledy. Po dlhej chvíli som ju konečne pustil,zľahka pohladil po rameni a ona odišla pomalým krokom do auta. Naštartovala ho,vycúvala a dívala sa pritom celý čas na mňa. Párkrát som jej zamával až kým neodišla úplne. Zhlboka som sa nadýchol,otočil som sa čelom k veľkej budove a poriadne som si ju prezrel. Takže tu budem študovať,pomyslel som si v hlave a pomalým krokom som sa uberal ku vchodu. Tašku som si pevne stiahol k ramenu, pri hlavných dverách som sa konečne zastavil a z hlasným výdychom som načiahol ruku ku dverám,aby som na ne mohol zaklopať.

,,Abiicias!" ozval sa hlasný dievčenský hlas neďaleko odo mňa. Najskôr som si myslel že je pravdepodobne vadná,no keď som sa po nej obzrel, mala ruky natiahnuté smerom na mňa. Zrazu som sa zdvihol do vzduchu a chrbtom som narazil do neďalekého plota ktorý chránil územie školy. Dopadol som tvrdo na zem a rukami som sa zachytil aby som mohol vstať. Jedna z čarodejníc,prebehlo mi hlavou. Než som vstal,pribehla naštvane ku mne a mračila sa.

,,Kto si a kto ťa sem poslal?!" ruky si prekrížila okolo pŕs a vystrela jednu nohu predo mňa. Chvíľu som nič nehovoril,premeriaval som si jej tvár a ju celú. Bol som od nej o niečo vyšší, čož sa dalo čakať,keďže meriam okolo 185 centimetrov. Dlaňami som sa snažil naznačiť ústup a hlavne to aby sa ukľudnila.

,,Neviem či sa takto vítaš s každými novými študentami,no neprišiel som sem nikomu ublížiť. Volám sa Even a som tu len na to aby som sa mohol vzdelávať." zhrnul som v skratke a díval som sa jej pritom celý čas do očí,aby si náhodou nemyslela že si vymýšľam. Premeriavala si ma prevažne dlhú dobu,ako keby si myslela že ju idem zabiť,no zrazu z nej vyšiel tichý výdych a uvoľnila sa. ,,Ach,áno. O tebe som počula od Alarica,spomínal že sem máš prísť. Mal by si ísť dnu, nech nemáš zbytočné problémy. A mimochodom,som Hope."

Zdravím vás pri tomto mojom novom príbehu! Po dlhšej dobe opäť niečo publikujem,tak som zvedavý na vašu spätnú väzbu. Viem že veľa vecí tam ešte nie je vysvetlených,taktiež aj chápem že niektoré úseky vás môžu miasť,no v nasledujúcich kapitolách sa toho dozviete viac,I promise^^ pokúsim sa vydávať kapitoly raz do týždňa,no nesľubujem že tomu tak bude vždy,preto rátajte s tým že občas bude krátka pauza. No určite budem v písaní príbehu pokračovať,pretože ho mám takmer premyslený:) Takže,vidíme sa snáď čo najbližšie pri ďalšej kapitole!