Z pohľadu Rose:
"Vypadni z mojej izby!" zakričala som, no nie tak hlasno aby ma počuli dole. Nechcela som aby vedeli o mojich problémoch. Teda...aspoň zatiaľ nie. Jace sa len ironicky zasmial a potiahol ma za ruku. "Koľko krát ti mám ešte hovoriť, že si moja? A že sa ťa nikdy nevzdám?" pošepkal blízko mojej tváre. Chcela som mu vraziť ale to by nebol práve najlepší nápad. Ísť so zlomenou nohou proti nemu. Privrela som viečka, ktoré sa mi zdali ťažšie ako pred tým aby som sa na neho nemusela pozrať. Jeho tvár vo mne vyvolávala pocit strachu, úzkosti, hnevu a znechutenia. "Si psychopat Jace." odsekla som mu. Jeho pobavený pohľad sa zmenil na naštvaný a stisk, v ktorom ma držal zosilnel. Myslela som si, že mi onedlho odpadne ruka. "Som psychopat do teba, Rose.Nemôžeš to pochopiť? Prečo mi to robíš tak ťažké?" takže ja to robím ťažké jemu?
"A vôbec....kto bol ten nagélovaný idiot, ktorý k nám prišiel rovno z ringu?" teraz nastal čas pre môj nápad. Justin je predsa teraz môj frajer nie? Falošný ale stále je to také isté. Prečo by som to nemohla pužiť vo svoj prospech? Veď napokon Justin aj tak súhlasil.
"Justin je môj priateľ. A ak sa dozvie, že si tu bol,uvidíme koho si do ringu vezme nabudúce." začala som sa mu vyhrážať, predstierala som odvážnosť aj keď to nebola pravda. Vo vnútri som bola na smrť vystrašená. "Takže priateľ?Uvidíme čo povie na moju malú návštevu." pustil sa a prešiel kotvorenému oknu. "Aká návšteva? Hádam nejdeš za ním Jace!" on nie je normáln! Je to viac ako isté. Ak ho Justin uvidí tak ho asi pekne dokaličí. Nie žeby mi na Jaceovi záležalo ale..je toto všetko potrebné? Ja si myslím, že nie.
"Ak ti poviem, že idem?" jednu nohu mal už vonku z okna a druhú ešte len posúval. Pridržiaval sa aby nespadol. Keby spadol! Nebolo by mi ho ľúto. "Tak ti poviem, že si idiot ak si myslíš, že máš proti nemu šancu. Nechoď tam." zavrčala som. Mala som ho už dosť. Tej jeho sprostosti a arogantnosti. Tej jeho posadnutosti mnou! Prečo si nenájde niečo lepšie na práci než ma nonstop sledovať a robiť mi napriek?
"Hovoríš mi to, lebo ti na mne záleží? Nechceš aby som od neho dostal výprask?" zasmial sa. No...možno to tak vyznelo ale mal by to pochopiť keďže som nezabudla na moje nebezpečné vrčanie. "Môžeš si prestať vymýšľať? Len nechem zbytočné problémy." zbytočné problémy s ním!
Pokrútil hlavou a zaliezol späť do mojej izby. Začal sa ku mne pomalými krokmi približovať čoraz bližšie a bližšie. Ja som šla dozadu ale zastavila ma moja posteľ. Chcela som ju obísť no to už bol Jace pri mne a držal ma. "Viem, že ma nemáš rada Rose. Viem, že ti prídem šialený ale.....láska je predsa šialená! možno si myslíš, že som psychopat no ja ťa milujem a fakt, žeby si o mňa nikdy nestála ma núti robiť to, čo robím. Nútim ťa byť so mnou, v mojej blízkosti. A ani nevieš ako ma to mrzí ale ja som raz taký a nezmením sa. Aj keby som to chcel."
Takého Jacea som ešte nevidela. Vždy keď sme sa náhodou stretli v mojej izbe, pri škole či na ulici, bol drsný. Chladný a tvrdý ako kameň. Ale teraz mi prezradil svoje pocity a ja som vedela, že som sa k nemu správala až veľmi zle. Jasné mala som právo byť ohavná veď ma neustále otravoval. No teraz keď som si predstavila žeby som mala byť na jeho mieste, striaslo ma. Nikdy som nezažila neopätovanú lásku ale z toho čo mi kedysi hovorila Connie, to muselo byť strašné. Spomenula som si na Connie. Na tie čierne dni kedy bola na úplnom dne a ja som jej pomáhala dostať sa späť hore. Takto nejako sa asi teraz cíti Jace a poviem vám, nie je to príjemné vedieť, že sa tak cíti kvôli mne.
"Ja....neviem čo mám na to povedať Jace. Nikdy si mi nič takéto neprezradil a už vôbec si ku mne nebol milý. Ale to čo si teraz povedal...ma donútilo zamyslieť sa. Naozaj sa asi necítiš dobre keď vieš, že ťa nemám rada." nechcela som mu do očí povedať, že ho nemám rada aj keď som to pred tým povedala nespočetne veľa krát. Teraz to bolo iné.
"Nie necítim sa dobre, Rose. Ale....cítil by som sa lepšie keby som vedel, že dovolíš to, čo ti chcem teraz povedať. Daj mi druhú šancu. Začnime odznova. Nie ako šialený stalker a Mrs. famous. Ale ako Jace a Rose."
Rozmýšľala som nad jeho slovami. Jace je divný. je šialený ale svojim spôsobom by mohol byť normálny. Len mu treba dať dôvod prečo by mal byť normálny. A ja som podvedome vedela, že ten dôvod som ja. Preto som sa donútila súhlasiť s ním. Dať mu tú druhú šancu keď ju tak zúfalo žiadal.
"Fajn. Súhlasím s tebou Jace. Alemám podmienku. Jeden prešľap, jeden jediný chybný krok a skončil si u mňa. Skončíš u mňa na plnej čiare a ak sa aj potom bude opakovať to tvoje sledovanie, nebudem váhať a pôjdem na políciu. Abude mi jedno ako veľmi sa mi budeš vyhrážať, že ma zabiješ ako tvoje predošlé obete, ak vôbec nejaké sú."
"Nie, nie sú Rose. Tie vraždy sú len výmysel. Vlastne som bol vo väzení len kvôlo krádežám a výržnosti." o to lepšie. Naozaj by som nemala dobrý pocit ak by som sa musel priateliť s vrahom New Yorku. Usmiala som sa na neho a on neváhal a objal ma.
Bolo to divné. Chlapec, ktorý mi celý život robil napriek a špehoval ma, ma teraz objíma. Objatie som mu nervózne a z dosť veľkej polovice neochotne opätovala. Odtiahli sme sa od seba a on na mˇan uprel svoje oči. Po prvý krát za celý čas čo ho poznám, som tam videla aj niečo iné ako samotu, smútok a zúfalstvo. Bola tam radosť. A bolo pekné to vidieť. Bolo pekné tak isto vedieť, že je to kvôli mne.
"Asi by som mal ísť.Skôr než tu niekto vtrhne. A ďakujem Rose. Naozaj si to vážim a sľubujem ti, že ťa tentokrát nesklamem."
"To dúfam, že ma nesklameš. Ahoj, Jace." zamávala som mu a zatvorila za ním okno, ktorým pred pár sekundami prešiel aby sa dostal von. Zatiahla som závesy a začala sa pomaly prezliekať do starého oblečenia.
Nová časť. Úprimne...som rada, že to takto s Jaceom dopadlo. Uvidíte ako sa to celé zvrtne. Otázka.....ako to asi dopadne medzi Rose a Justinom keď sa tam teraz takto prplietol Jace? Dozvie sa Rose prečo je Justin na ňu taký milý? Alebo z toho vznikne aj niečo iné ako falošný vzťah? :)
