Why Is So Hard To Say | ZACH HERRON | SK

42

Vyšla som z jeho izby našťastie bez ujmy na oblečení.
To čo sa teraz stalo, bolo iné. Tentoraz ma nejebal. On ma pomiloval. Jemne, nežne. Až som začínala ľutovať moje rozhodnutie. Ale len nachvíľu. Veci, ktoré teraz budeme robiť, som im nemohla vysvetliť.
Chalani sa opierali o autá, a ťukali si do mobilov. ,,Dúfam že si si to užila. Aj tu, to bolo vzrušujúce. " ironicky poznamenal Jessie. Hodila som každému z nich kľúče od jedného auta. Ja som nasadla do svojho Masserati a vytúrovala som na najvyššie obrátky. Zvuk ktorý to auto vydalo, bol balzám na dušu. A musel zobudiť a vystrašiť každého obyvateľa tohto domu. Aj chalani tu, v garáži, sa na mňa nasrane pozreli, a trúbili na mňa. Ukázala som in prostredník, a vyšla som z garáže. Počkala som všetkých pred bránov. ,,Preteky?" Zakričala som na nich. Prikývli. Mali sme taký zvyk, že ten najviac vľavo zatrúbi, a potom ten vedľa neho a tak ďalej. Keď zatrúbi aj ten posledný v rade, pretek sa začne.
Zatrúbila som ako posledná, a vyrazili sme. Pretekanie milujem. Šľapla som na plyn. Upaľovali sme tak 180 až 200 po LA. Toto rozhodne nerobte. Naozaj to nieje dobrý nápad. Cez celé mesto to väčšinou trvá tak trištvrte hodinu. My sme to prešli za menej ako pätnásť minút.
Ako sme sa valili obrovskou rýchlosťou cez LA, prepadla ma nostalgia. Spomenula som si, ako sme prvý krát išli s Why Don't We v aute.
To bolo tak pred pol rokom.
A teraz odtiaľ, ja neviem.... utekám?
Ku bráne vily som dorazila s Oliverom skoro naraz. Skoro.
,,Niesi zvyknutá na to, že tu je zase niekto lepší. " usmial sa. Ja som sa zasmiala. ,,Nechala som ťa vyhrať." ,,Naozaj?" ,,Úplne seriózne. " počkali sme na ostatných, ktorí boli za malý okamih prišli. ,,Kto bol prvý?" Opýtal sa Jacob ,,Ja. " povedal a ja som prevrátila očami. ,,Ideme dovnútra. " zavelila som. Zasmiali sa na mne, ale otvorili bránu a mohli sme ísť dnu. V garáži bolo okolo tridsať áut, plus tých mojich deväť.
Na poschodí mi dali peknú izbu. Bola zariadená veľmi luxusne s čiernym mahagónovým nábytkom. ,,Ďakujem. Za všetko. " objala som ich rad za radom. ,,Vybaľ sa, a potom všetko preberieme. " prikývla som. Odišli, a ja som si nachvíľu ľahla do postele. Zatvorila som oči. Ešte stále som cítila Zachove pery na mojich. Jeho prsty v mojich vlasoch a na prsiach.

,,Ľúbim ťa Terez. " pozrela som sa mu do očí. Zotrel mi čerstvú slzu z líca. ,,Zach, prosím, daj mi čas. Neviem ti povedať to isté, aj keď to tak cítim, ale ty máš Loren." Chytil mi tvár do dlaní a pobozkal ma. A od toho bozku to šlo len dolu vodou.

Vstala som, a len provizórne som si vybalila veci, a ako mi Aaron povedal, šla som dolu. Sedeli tam, pili whisky a fajčili. ,,Tu si!" Zvolal na mňa Brandon, a pokynul mi, aby som prišla k nim. Usmiala som sa. Toto mi veľmi pripomínalo život, ktorý som viedla v New Orleans. Vlasne to bolo skoro identické.
Prisadla som si k nim. Seb mi vtisol do ruky pohár, a od Jessieho som si vzala cigaretu, ktorú mi aj zapálil.
,,Takže, máš nejaký plán?" Opýtal sa ma Jacob. Chvíľu som rozmýšľala a napila som sa. ,,Mám prístup ku všetkým kamerám v dome. Mám vo všetkých ich telefónoch odpočúvanie. Ale nie. Nemám žiaden konkrétny plán. " vzdychla som si. ,,To je stále lepšie ako nič. " utešil ma Jess. ,,Jediné čo však môžem robiť, je vysedávať a čakať. Byť neustále v strehu. " Na jednej strane som bola neuveriteĺne šťastná, že tu teraz sedím, s mojími priateľmi. A na druhej som bola....ja vlastne ani neviem. Chcela som byť aj s chalanmi. Ale prečo? Aby ma zase osočovali, a vyčítali mi moje skutky?
,,Ak nainštalujeme tie kamery a budeme ich sledovať. Nebudeme mať síce takú kontrolu, ako keď si tam bola, ale to zvládneme. Neboj sa. " tľapol ma po pleci Oliver. Oprela som si oňho hlavu a zavrela som oči. Celý svet sa mi rúcal.
Zazvonil mi telefón. Na obrazovke som videla meno Egon. Môj tréner. Dokelu. Dnes má prísť.

,,Ahoj, Egon
Daj mi prosím ťa adresu, kam mám dojsť.
Už ti ju posielam.
Priprav sa, dnes začíname s tréningom.

Zložil. Egon bol neuveriteľne priamočiary a s ničím sa nepáral. Mal 25 rokov a aj napriek tomu, bol tvrdý ako kameň. Bolo jedno, ako zle som sa cítila, on ma aj tak prinútil cvičiť.
Poslala som mu teda adresu a šla som sa prezliecť. Chalani tu mali takisto výborne vybavenú telocvičňu v suteréne. ,,Kto ti volal?" ,,Egon." ,,Príde?" ,,Hej, ide ma pripraviť na zápas."
Egona všetci veľmi dobre poznali. Bol to taký vedľajší člen gangu. On vycvičil každého jedného z nás.

Dala som si na seba obyčajné šortky a podprsenku. Podľa hlasov dole som počula, ako prišiel. Zišla som dolu. Stál tam Jacob aj s mojím trénerom. Egon si ma konečne všimol a kývol mi. Ja som sa mu vrhla do náručia, ktoré bolo z jeho strany viac ako nechcené. Niekedy si myslím že sa bojí ľudského dotyku. Ak teda nejde čisto o profesionálnu prácu. Teda ak sa box dá nazvať prácou.

Pustila som ho, a on na mňa zavrčal „Padaj sa rozcvičiť." Zasmiala som sa. Mala som ho späť. Môjho náhradného otca. Aj keď sa to možno nezdá, je tak dvesto krát prívetivejší, ako môj ujo.

Poslúchla som ho. Kým si on rozbaľoval veci v izbe, a rozprával sa s chalanmi, ja som si spravila cviky na rozohriatie. Znovu som bola vo svojom živle. Mimo tréningov, motoriek a áut, a chvíľ s Zachom som sa cítila ako v nejakom ultra mafiánskom filme zo 60. rokov. Prestrelky, veľa alkoholu, drahé autá. Dokonalá dáma, s cigaretou v ústach a brandy v ruke (to som akože ja). Všade vážny tínedžeri, ktorí dospeli moc skoro. A potom je tu jedno priciatko, ktoré si získalo srdce mafiánky. Úplný akčný thriller.

Egon sa dotrepal dole, prichystaný ma poriadne dobiť. „Tak poď ty lemra." Zaškeril sa. Juchú. Vôbec práve nejdem na istú smrť.

budem rada za každý vote a názor....

musím sa prinútiť viac písať...............................

°°°°°°°°°°°°°°°máme tu viac ako 4k readsssssssssssssssssssssssssssssssssssss