Verejné wc. Ona bola kakababa a mne bolo treba šťať. Podal som jej cez okienko euríčko a pocítil som ako preskočila iskra. Keby som bol vedel, že to bola ozajstná iskra, isto by som sa tak nepotešil. Vraj si ma pomýlila s nejakým týpkom, čo ju chcel minule obrať o drobné a drbla ma paralyzérom... Triaslo ma na zemi ešte hodnú chvíľu... zrazu som pocítilo teplo v rozkroku... vedel som, že už netreba ísť na wécko. Trošku ľúto mi však bolo toho eura. Keď som sa pozbieral, vyklepaný ako rezeň, uprene mi pozrela do očí a prehovorila:
-"Ty teľa netrebé, nevieš ani moč udržať?! Teraz to musím pozmývať!"
-"No pozor slečinka, ja som tu bol bezdôvodne napadnutý. A navyše som ti dal euro a šťať som nebol... no aspoň na hajzlík nie."
Prvý krát som uvidel jej úsmev, zúbky mala troška žlté, ale to nič, keď si ma vezme kúpim jej signal whitening.
-"Ja som Janka inak." Predstavila sa.
-"Ja som Ernest." Podal som jej ruku a pobozkal na obe líčka. Páchla savom a osviežovačom do záchodu.
"Mmmm... ako pekne voniaš." Polichotil som jej a zbadal som, že sa trošku začervenala.
-"Preháňaš." Povedala a neohrabane mávla rukou.
-"Iba trošku, aj to len preto, že sa mi páčiš."
Zase sa milo usmiala a keď sa naklonila do svetla zbadal som nad jej ústami roztomilý nenápadný fúzik. Chcel som jej ho pochváliť, no vzápätí som si uvedomil, že by sa to asi nehodilo. Dali sme sa do reči a pozval som ju na rande. Akurát boli v meste kolotoče, tak reku sa povozíme. Súhlasila a ja som sa nevedel dočkať nášho stretnutia.
