la vie en rose | SK

4

tmavá izba, všade zbrane, niečo máš nedokonané
sme tu len my dvaja, som v tvojom pevnom zovretí
cítim teplo z tvojich rúk, niečo poviem ti

"toto je to, že si sa bál, že na to prídem?" odvetím.
dáš si masku dole z tváre, prehrabneš si husté vlasy,
priblížiš sa bližšie ku mne, okolo pása si dáš ruky

jemne mi zašepkáš "ja niesom dobrý človek, mám vnútro veľmi skazené, všade okolo mňa je zlo, len ty si jediným mojim liekom"
dotkneš sa mojich pier, oprel si ma o stenu, ale nie, ja nechcem podobnú scénu.

silno sa na mňa vrhneš, ruky ti zašli až pod tričko, no ďalej ťa nepustím, no ty sa tam vkradáš tíško.
tvoje sladké slová, sú sladké ako med, a tvoje činy ma občas bolia, taký je občas svet.