Upozornenie: neodporúčam čítať ľuďom, ktorí si prešli psychickými chorobami. Môže vám pripomenúť zlé chvíle.
Príbeh je o 17-ročnej stredoškoláčke, ktorá trpela anorexiou a sebapoškodzovaním. Teraz sa však zmenila.
15.8. /18 -10.7. /19
1K votes 16...
Blížil sa čas stretnutia s Jamesom a ja som bola strašne nervózna. S vlasmi som nerobila nič a make-up som nepoužila. Na oblečenie som vybrala obyčajné čierne kraťasy a tenký šedý svetrík.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Prehrabla som si vlasy a posledný krát sa pozrela do zrkadla. Pred odchodom som si obula Vansky, zobrala mobil a odišla. Pomaly som prichádzala k pláži a počula šum vĺn.
Vo svetle mesačného svitu som v diaľke videla chlapca ako sa prechádzal stále dookola. Nadýchla som sa a podišla bližšie. Zastavil sa a zapozeral sa na more. Na hlave mal kapucňu. Podišla som k nemu ešte bližšie a zastavila sa meter od neho.
"Ahoj" pozdravila som ho. Zložil kapucňu a pomaly sa otočil.
"Ahoj" ozval sa chrapľavý hlas a podával mi ružu.
Dotkla som sa ruže a aj jeho ruky. Pozdvihla som hlavu a uvidela jeho oči. Tie krásne zelené oči.
"Ty si James?" Spýtala som sa a dúfala v opak.
"Áno" zašeptal.
"Prečo zase ty!?" Zlyhal mi hlas.
"Prepáč, len som si myslel...."
"Čo? Čo si si myslel že ti odpustím, po tom všetkom!?" Skočila som mu do reči. Nezvládla som to a rozplakala sa. Sadla som si do piesku a nechala slzám voľný priebeh.
"Neplač, už nie"zašeptal a kľakol si ku mne. Dotkol sa mojej ruky a palcom ju hladil. Sedeli sme vedľa seba minúty. Než som šepla.
"Odpúšťam ti" a zadívala sa do jeho tváre.
"Ďakujem"
Sedeli sme pri sebe ani neviem do kedy. Bolo mi s ním príjemne a na túto chvíľu som nikdy nechcela zabudnúť.
Odpúšťam ale nezabúdam
Ďalšia časť je na svete. Je tu rozhovor s Harrym. Čakali ste že James bude Harry? Ja áno už od začiatku. Zmenila som obálku knihy tak snáď sa páči.
